Je koniec roka a to je tradične obdobie bilancovania, hodnotenia. Skúste sa obzrieť za tými uplynulými dvanástimi mesiacmi. Aké boli z vášho pohľadu?
Tak to je naozaj dosť ďaleko, pretože to sa musím vrátiť ešte späť do predchádzajúcej sezóny. Začnem však asi tým, že ma potešilo, že som bol zdravotne v poriadku – musím poklopať po dreve. Takisto sa darilo aj mojej rodinke. To je pre každého človeka mimoriadne dôležité, či už ide o športovca alebo kohokoľvek iného. Zo športového hľadiska sa tiež nemám na čo sťažovať. V septembri som začal v Poprade. Ten rozbeh bol síce taký pomalší, ale teraz sme už na tom ako tím veľmi dobre, výkony sú optimálne. Môžem teda zhrnúť, že je za mnou dobrý rok.
Po dlhom čase ste sa vrátili hrať hokej na Slovensko. Bol to dobrý krok?
Som doma a som spokojný. Som hlavne s rodinou, všetci sa z toho tešíme. Momentálne si určite nesťažujem.
Popradskému hokeju sa darí, vy ste s dvoma gólmi a dvadsiatimi dvoma asistenciami tretím najproduktívnejším obrancom celej extraligy (údaj pred štvrtkovým zápasom s Trenčínom – pozn.). Zdá sa teda, že je to skutočne dobré.
Naozaj sa tu cítim veľmi dobre. Moja produktivita – to je už len taká čerešnička na torte. Je v podstate jedno, kto dáva góly či kto na ne prihráva, len keď sa mužstvu darí. Momentálne sme na druhej priečke, ktorú by sme si chceli udržať a ísť do play off z tejto pozície. Dúfam, že nám to vyjde.
Vy ste sa pred touto sezónou vlastne vrátili na miesto svojich hokejových začiatkov.
Áno. Aj preto sa tu cítim veľmi dobre. Narodil som sa síce v Kežmarku, ale vyrastal som v Poprade. Tu som naozaj doma. Mám tu celú rodinu, priateľov, známych. Ja som tu veľmi rád.
Keď ste na začiatku sezóny podpisovali zmluvu s HK Poprad, bolo to iba do konca októbra. Je koniec decembra a vy ste ešte stále „kamzíkom“…
Aj to svedčí o tom, že som tu spokojný a rád zostanem dlhšie. Neviem na sto percent povedať, dokedy tu budem, ale všetko smeruje k tomu, že do konca sezóny dres meniť nebudem. Sám však viem, že nikdy nemôžem povedať „nikdy“. Stať sa môže hocičo. Momentálne však verím, že tu ostanem do konca sezóny a že na jej konci sa budeme tešiť z veľkého úspechu.
Čo okrem hokeja stíhate sledovať zo sveta športu?
Odvtedy ako mám deti, mám pocit, že už nič (smiech). Keď som bol mladší, tak som sedel pri televízore oveľa častejšie. Teraz sa musím venovať im. Ale základný prehľad si udržiavam.
Čo vás teda zaujalo zo sveta gólov bodov a sekúnd v uplynulom roku?
Určite futbalové majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike. Veď to bola slovenská premiéra na šampionáte. To som si nenechal ujsť ani jeden zápas. No a samozrejme olympiáda vo Vancouveri. Našim hokejistom sa darilo, držal som im palce. Škoda, že im to nevyšlo na medailu. Zaslúžili by si ju.
Ako sa chystáte po takom úspešnom roku silvestrovať?
Nechystám žiadne bujaré oslavy. Budeme celá rodina spolu, to sú vzácne chvíle.
Máte nejaké špeciálne silvestrovské rituály?
Ani nie. O pol noci sa otvorí fľaša šumivého, pripijeme si na zdravie. Mám prichystaný malý ohňostroj, na dvore odpálime nejaké petardy. Deti sa na to veľmi tešia. Potom už chlapci pôjdu spať a my dospelí budeme musieť byť trochu tichšie.
Máte spočítané, po koľkých rokoch budete oslavovať príchod Nového roka doma na Slovensku?
Fíha, to ste ma zaskočili. Bol som tu, keď bol lockout v NHL, to bolo v roku 2004. A predtým? Veru neviem. Ale už to bude určite nejakých trinásť – štrnásť rokov.
Zvyknete si dávať nejaké novoročné záväzky či predsavzatia?
Nie, toto určite nie. Snažím sa žiť stále tak, aby som nemusel nič radikálne meniť.
Určite však máte nejaké predstavy o tom, ako by mala pokračovať vaša športové kariéra. V apríli budete mať už 35 rokov a tak sa doslova natíska otázka, dokedy budete ešte na ľade rozdávať radosť svojim fanúšikom?
Tak toto nikto nevie (smiech). Ja dúfam, že čo najdlhšie. Uvidíme, ako budem na tom zdravotne. Určite to nechcem siliť. Keď budem cítiť, že už nestačím, skončím.
Patríte k najproduktívnejším obrancom v extralige. Pred časom ste sa vzdali reprezentačného dresu. Je toto vaše rozhodnutie konečné a nemenné?
Už som sa raz takto rozhodol a nebudem na tom nič meniť. Ani majstrovstvá sveta na Slovensku ma asi k tomu nedostanú. Ja si myslím, že máme tu dosť mladých a dobrých obrancov, ktorí si to tam „odmakajú“ a verím, že uhrajú aj dobré výsledky. Ja som presvedčený, že šampionát nám prinesie úspech.
Čo si teda budete želať do nového roka?
Hlavne veľa zdravia. To je základ pre to, aby mohol byť človek šťastný. No a nášmu popradskému klubu ale i slovenskej reprezentácii by som želal kvalitnú hru, ktorá by priniesla veľký úspech.
Zhováral sa Zdeno Suchý