TRENČIANSKE TEPLICE 25. júna (WEBNOVINY) – Jeden z najvýznamnejších slovenských kameramanov Stanislav Szomolányi si myslí, že „3D je prechodná trhová atrakcia“. V dobe, keď ako kameraman začínal, vložil 50 percent energie do technických vecí, ktoré musel okolo kamery robiť. „S odstupom času sa technika tak vyvinula, že prakticky kameraman súčasnej doby má o 50 percent viac energie k dispozícii. Myslel som si, že to bude na tých filmoch vidieť. Zatiaľ to nie je vidieť,“ vyjadril sa na dnešnej tlačovej besede. Taktiež si myslí, že zručnosť kameramana sa dá omnoho lepšie čítať v čierno-bielych snímkach ako farebných. Čo ho však teší, sú slovenskí dokumentaristi, ktorí podľa neho veľmi dobre vstúpili na nový filmový trh.
Stanislav Szomolányi patrí k výrazným osobnostiam slovenskej kinematografie, v súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Ako povedal, aj pre kameramana je, rovnako ako pre režiséra, veľmi dôležitý dobrý scenár. „Keď v scenári nie sú podnety, ťažko sa robí. Aj kameraman je závislý od veľkej témy, rovnako ako režisér,“ povedal Szomolányi, ktorý spolupracoval s mnohými slovenskými režisérmi. Dvojicu tvoril najmä so Štefanom Uhrom. Práve s ním v roku 1962 vytvoril snímku, ktorá podľa odborníkov a odborníčok predbehla Československú novú vlnu – Slnko v sieti. Už scenár k tejto snímke sa podľa neho líšil od bežnej produkcie tej doby, tak si povedal, že aj on do projektu vstúpi s osobitým prístupom. Tvorcovia ho však nakrúcali ako každý iný produkt, skôr okolie si s odstupom času uvedomilo, že nastala „nejaká zmena“. K ďalším snímkam dvojice Štefan Uher – Stanislav Szomolányi patrí Organ (1964), Panna Zázračnica (1966) alebo Pásla kone na betóne (1982). Szomolányi nasnímal aj film Balada o siedmich obesených (1968). Spolupracoval tiež s Petrom Solanom a Jurajom Jakubiskom. „Boli to veľké individuality, každý mal inú formu myslenia. Ale všetci tí režiséri mali spoločného menovateľa – boli to úžasní ľudia,“ tvrdí.
Stanislav Szomolányi v januári oslávil 75. narodeniny a tento rok získal niekoľko cien – okrem Zlatej kamery, ktorú si prevezme na záverečnom ceremoniáli Art Film Festu, aj Výročnú cenu Asociácie slovenských filmových klubov, ale tiež rovnakú cenu Asociácie českých filmových klubov. „Mám z toho veľkú radosť, že som mohol tak dlho oslavovať,“ povedal. Potešilo ho aj premietanie zreštaurovanej kópie filmu Organ na Art Film Feste. „Bol tak prekrásny, že som v takom stave ten film nikdy nevidel. Jediné, čo mi chýbalo, že tú istú radosť nemohol so mnou zdieľať radosť Uher,“ dodal.
SITA