Po tom, ako ruská strana odovzdala Maďarsku ukrajinských vojnových zajatcov, neprepustili ich. Ako uvádza portál Ukrajinská pravda, informovala o tom Ukrajinská vojenská rozviedka.
Rusi presun nepotvrdili
„Sú informácie, vrátane informácií od príbuzných niektorých väzňov, že ich v skutočnosti po celý tento čas neprepustili. Držali ich v podmienkach s dohľadom, s obmedzeným kontaktom a komunikáciou. Komunikácia s príbuznými je možná len za prítomností tretích osôb, a obmedzená,“ opísal predstaviteľ hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR) Andrij Jusov v rozhovore pre Rádio Sloboda.
Ukrajina už podľa neho má predbežný zoznam vojnových zajatcov, ktorých premiestnili do Maďarska, no nemôže potvrdiť ich totožnosť.
Ako vysvetlil Jusov, podľa medzinárodného práva by to mal urobiť Medzinárodný výbor Červeného kríža, ktorému mali poskytnúť informácie agresorský štát, ktorým je Rusko, a ďalší štát, ktorý je signatárom všetkých dohôd vrátane Ženevských konvencií, ktorým je Maďarsko.
Parlament uznal hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 za genocídu
Keďže však agresor oficiálne nič neoznamuje, ruské ministerstvo obrany podľa neho presun nepotvrdilo.
Maďarsko operáciu poprelo
Jusov tiež uviedol, že ukrajinská strana vedela o ruskej špeciálnej operácii na presun ukrajinských vojnových zajatcov do Maďarska ešte pred oficiálnym oznámením, Kyjev preto žiadal potvrdenie alebo vyvrátenie tejto informácie, no Budapešť operáciu poprela.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
„Máme čo dočinenia s, mierne povedané, veľmi zvláštnym prípadom. Ako v mnohých iných prípadoch, pokiaľ ide o medzinárodné právo a agresorský štát, čakáme na oficiálne potvrdenie, na prístup k pravdepodobne 11 ukrajinským obrancom,“ vyjadril sa.
Dodal, že predbežný zoznam, ktorý majú k dispozícii, pochádza z rôznych zdrojov, nedá sa však označiť za oficiálny.
Prigožin sa usiluje podkopať autoritu ruského ministerstva obrany, poslal im vlastný návrh kontraktu
„Existuje zoznam ľudí, ktorých si Maďarsko pred niekoľkými mesiacmi vyžiadalo od Ruska – bolo na ňom 13 mien,“ priblížil ďalej s tým, že pravdepodobne 11 z nich Rusko odovzdalo.
Citeľný politický podtext
„Skutočnosť, že o tejto situácii vôbec diskutujeme, je veľmi nešťastná. Pretože udalosť, ktorá mohla byť absolútne pozitívna, sa mení na akúsi dramatickú detektívku s veľmi citeľným politickým podtextom. Predovšetkým zo strany Ruska, ktoré vykonáva psychologickú vojnu… Musíme sa dostať do kontaktu so všetkými a príbuzní musia komunikovať so všetkými prepustenými. To sa zatiaľ nestalo,“ uzavrel.
Maďarsko pritom podľa ukrajinského portálu Európska pravda tvrdí, že sa nepodieľalo na repatriácii jedenástich ukrajinských vojnových zajatcov.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó podľa Indexu počas svojho prejavu pred Parlamentným zhromaždením Rady Európy povedal: „Myslím, že je to dobrá správa, že sú na slobode.“
Tvrdil pritom, že presun Ukrajincov do Maďarska sa uskutočnil po „diskusiách medzi cirkvou a náboženskými organizáciami, na ktorých sa maďarský štát nezúčastnil“ a dodal, že „títo ľudia sa môžu voľne pohybovať v rámci Maďarska, môžu si robiť, čo chcú“ a „ak chcú“, môžu vraj kontaktovať ukrajinské orgány.
Prevoz ukrajinských zajatcov
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí 19. júna informovalo, že podmienky zadržiavania ukrajinských zajatcov, ktorých do Maďarska premiestnili z Ruska, neumožňujú, aby boli považovaní za slobodných, pričom maďarská strana s Kyjevom v tejto veci nevedie konštruktívny dialóg.
Rusko zrejme presúva vojakov aj techniku do oblasti Záporožia. Prehodnocujú taktiku aj Ukrajinci?
Podľa ukrajinského šéfa diplomacie Dmytra Kulebu, maďarský premiér Viktor Orbán osobne prejavil záujem o repatriáciu ukrajinských vojnových zajatcov z Ruska do Maďarska.
Jeho administratíva zároveň tvrdila, že Kyjev o presune ukrajinských vojnových zajatcov do Maďarska informovala, keď sa tak stalo, a že po príchode do Maďarska prestali byť zajatcami.
Podľa neoficiálnych informácií mohlo byť prepustenie jedenástich ukrajinských vojnových zajatcov a ich prevoz do Maďarska osobnou iniciatívou podpredsedu vlády Zsolta Semjéna, o ktorej nikto iný z vlády nevedel.