BRATISLAVA 10. septembra (WBN/PR) – Koľko vody by sme mali za deň vypiť? Je balená voda lepšia ako voda z vodovodu? A sú minerálne vody zdravé alebo škodlivé? Napriek tomu, že čistá voda je pre nás tou najbežnejšou a pritom zároveň najdôležitejšou tekutinou, obklopuje ju množstvo mýtov a nepresností. Nestarnúca problematika pitného režimu denne zo všetkých strán prináša kvantá informácií a zaručených tvrdení, ktoré bežného človeka občas poriadne zmätú. Čomu teda veriť a aké najbežnejšie omyly o vode kolujú?
Snáď najčastejšie skloňovanou témou je v tejto súvislosti optimálne vystavanie si pitného režimu. Kým odborníci sa zhodujú v tom, že jeho najvhodnejším a najprirodzenejším základom je práve čistá pramenitá voda, v otázke množstva sa už zdroje zväčša rozchádzajú. Zaužívané tvrdenie o troch litroch denne je pritom veľmi zjednodušené. Optimálne množstvo tekutín sa totiž odvíja od viacerých faktorov, medzi ktoré patria telesná hmotnosť, vek a pohlavie, podnebie a teplota vzduchu, zloženie jedálneho lístka, zdravotný stav či telesná aktivita.
Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal denne vypiť asi 20 – 40 ml tekutín na 1 kg svojej hmotnosti. V chladnejšom prostredí, pri sedavom zamestnaní a strave bohatej na zeleninu a chudobnej na presolené či presladené jedlá sa stačí držať dolnej hranice, naopak, horúčavy, športové aktivity či nezdravé jedlá si žiadajú aj vyšší prísun tekutín.
Ďalším často diskutovaným bodom je voľba medzi balenou vodou z obchodu a vodou z vodovodu. Zástancovia tej z kohútika právom argumentujú vysokou kvalitou slovenskej vody aj istým obsahom minerálnych látok v nej. Tento fakt je pozitívny, každá voda na pitie by totiž mala obsahovať aspoň minimálne hodnoty zdraviu prospešných minerálov, napríklad vápnika a horčíka. Na druhej strane práve na etiketách pramenitých vôd si tento obsah môžete jednoznačne overiť a sledovať aj vzájomné pomery medzi minerálmi, ktoré umožňujú ich dokonalé vstrebávanie. Pri vápniku a horčíku je to optimálny pomer 2:1.
Výhodou balenej pramenitej vody je aj fakt, že na rozdiel od vody z vodovou nesmie byť dezinfikovaná chlórom ani inými látkami a jej mikrobiologická čistota je teda zaručene prírodná. Pri dojčenskej vode sú limity na obsah rôznych škodlivých látok v niektorých prípadoch dokonca 5 až 25-násobne prísnejšie, ako limity pre vodu z vodovodu. Populárne tvrdenie, že balené pramenité vody sú iba predraženou fľaškovanou vodou z kohútika je teda nezmysel.
Nájdu sa však aj osvedčené pravdy, ktorých platnosť je nepopierateľná. Pravda je napríklad, že deti by mali piť častejšie ako dospelí, ich telo totiž obsahuje vyšší podiel vody a sú preto viac ohrozené dehydratáciou. Dojčatám do 6 mesiacov však potrebu tekutín úplne pokryje materské mlieko, iné tekutiny im teda už nepodávame.
Kus pravdy je aj na tvrdení, že minerálne vody nie sú úplne vhodné na každodenné pitie, pretože privysoký obsah minerálov v nich telo zbytočne zaťažuje. Ak však siahnete po pramenitých vodách a nie minerálnych, urobíte dobre.
Rozhodujúci je totiž údaj o celkovom obsahu rozpustených látok, ktorý by sa mal v ideálnom prípade pohybovať v rozmedzí 150 – 500 mg/l. Týmto hodnotám vyhovujú napríklad dojčenské vody, najznámejšia Lucka uvádza 365 mg/l. Benefitom dojčenských vôd je okrem toho aj oproti klasickým minerálkam výrazne nižší obsah sodíka. Práve takéto nesýtené pramenité vody s nižšou mineralizáciou, vyváženým obsahom látok a v ideálnom prípade aj pre telo prospešným, mierne zásaditým pH, sú tým najlepším základom pitného režimu.