PARÍŽ 17. januára (WEBNOVINY) – Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet vyzval na posilnenie úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), tzv. eurovalu. Okrem navýšenia zdrojov je nutné posilniť aj flexibilitu mechanizmu, povedal Trichet v nedeľu pre francúzske médiá. Šéf ECB zároveň zopakoval výzvu Írsku a Grécku, aby plnili záväzky, ktoré na seba prevzali výmenou za finančnú pomoc.
„Guvernéri ECB sa domnievajú, že tento fond … treba posilniť, a to kvantitatívne aj kvalitatívne,“ povedal Trichet. „Vieme, čo znamená kvantita. Čo sa týka kvality, ide o podmienky jeho využitia, aby fungoval tak flexibilne a aktívne, ako je to len možné,“ spresnil šéf ECB. O posilnení efektívnej úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability budú rokovať v pondelok ministri financií členských štátov eurozóny v rámci svojej pravidelnej schôdzky.
Európsky fond finančnej stability, tzv. euroval, vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. O pôžičku z EFSF v sume 85 mld. eur zatiaľ požiadalo Írsko. Členské štáty eurozóny garantujú fondu záväzky v sume do 440 mld. eur. Vzhľadom na snahu udržať najvyšší rating fondu však suma, ktorú môže fakticky požičať krajinám v problémoch dosahuje zhruba 250 mld. eur. Na pokraj svojich kapacít by sa EFSF dostal v prípade, ak by o pomoc požiadali ďalšie problémové štáty eurozóny, Portugalsko a Španielsko.
Na zvýšenie efektívnej úverovej kapacity fondu vyzvali minulý týždeň ECB a Európska komisia.
Zväčšovanie eurovalu problém Európy podľa Mikloša nevyrieši
Zväčšovanie eurovalu zásadný problém Európy spojený s dlhovou krízou nevyrieši. Konštatuje to minister financií Ivan Mikloš v komentári pre pondelňajšie vydanie denníka Hospodárske noviny. „Grécka pôžička bola prvým zle zapnutým gombíkom, euroval druhým a jeho prípadné zvýšenie bude len tretím v rade,“ uvádza Mikloš. Vlády, aj v USA, aj v Európe, sa podľa jeho slov stali rukojemníkmi veľkých bánk, pretože majú paniku z opakovania situácie po páde Lehman Brothers. „Začarovaný kruh riešenia situácie v eurozóne spočíva v tom, že bez účasti privátneho sektora, teda najmä bánk, platia účet len daňoví poplatníci, čo je nielen politicky citlivé, ale aj bezvýchodiskové,“ dodáva Mikloš.
Vtiahnutie bánk do hry však podľa ministra financií znamená nielen riziko ich pádu so všetkými dôsledkami, ale aj riziko zvýšenia úrokov vládnych dlhopisov, čo podľa jeho slov pre viaceré krajiny eurozóny znamená akútne ohrozenie ich solventnosti. Ak chcú vlády vzniknutý problém riešiť, a nie len hrnúť pred sebou, mali by sa vrátiť k jednoduchým, ale o to dôležitejším princípom a pravidlám. „Napríklad, že „bez práce nie sú koláče“, alebo „kto šetrí, má za tri“, prípadne „lož má krátke nohy“ a tak podobne,“ dopĺňa Mikloš. Pod vzniknutú situáciu sa pritom podľa jeho slov podpísalo aj nerešpektovanie niektorých jednoduchých ekonomických princípov, ako je vzťah medzi úsporami a investíciami alebo neakceptovateľná tolerancia, ba až podpora morálneho hazardu, prípadne nerešpektovanie zásady, že trh a konkurencia bez bankrotu nie sú ani trhom, ani konkurenciou.
Inštitúciami, ktoré takúto politiku vlád pomáhali realizovať, boli banky, a to centrálne aj komerčné. A tie komerčné na tom podľa Miklošových slov aj významne zarábali, pričom prejavili obdivuhodnú schopnosť vytvárať nové a nové finančné produkty, ktoré nemali žiadnu pridanú hodnotu, iba zakrývali spomínané politiky a významne na tom zarábali. Na ilustráciu Mikloš napríklad uvádza rast reálnych miezd v Grécku v rokoch 1999 až 2009, ktorý dosiahol 44,6 percenta, kým v Nemecku reálne mzdy v tomto období klesli o 6 percent. Nárast miezd vo verejnom sektore bol v Grécku dokonca ešte vyšší, vzrástli o 76,7 percenta. „Keďže produktivita a konkurencieschopnosť za týmito číslami výrazne zaostávali, platilo sa to z pôžičiek. Tie poskytovali a na situácii zarábali banky vrátane nemeckých,“ dodáva Mikloš.
Posilnenie eurovalu nie je potrebné, tvrdí Schäuble
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vyzval v pondelok na zastavenie diskusií o posilnení záchranného mechanizmu EÚ. „V súčasnosti to nie je potrebné,“ povedal Schäuble pre nemecký verejnoprávny rozhlas. Minister zdôraznil, že krajiny zasiahnuté dlhovou krízou musia svoje rozpočtové problémy vyriešiť vlastnými silami.