Uhoľné Nováky nemôžeme odstaviť zo dňa na deň, desaťtisíce Slovákov by ostali bez energie

Elektráreň Nováky
SITA

Banner, SPP

BRATISLAVA 24. mája (WebNoviny) – Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) – orgán OSN varuje, že ľudstvo, že má od teraz už len 11 rokov na to, aby zvrátilo oteplenie atmosféry a oceánov o menej ako 1,5 stupňa Celzia, čo by mohlo viesť k problémom vo fungovaní prírody, ekonomiky a vojnám o základné životné zdroje. Napriek tomuto alarmu, niektoré zmeny odďaľujeme kvôli komfortu ľudí.

Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia na Slovensku patria U. S. Steel Košice, elektráreň Nováky, teplárne, železiarne a rôzne priemyselné podniky. Od 70% do 95% všetkých emisií na Slovensku do ovzdušia vypúšťa len 20 firiem.

Posledné odhady Európskej environmentálnej agentúry hovoria, že na Slovensku ročne na následky zlého ovzdušia predčasne zomrie takmer 6 000 ľudí.  Vláda ale ročne posiela desiatky miliónov eur  najväčším znečisťovateľom ovzdušia, aby vyše 180-tisíc ľudí malo teplú vodu a elektrinu.

VYSOKO EMISNÉ NOVÁKY

Elektráreň Nováky je druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku. Okrem dodávok tepla do niekoľkých miest dodáva aj elektrinu do elektroenergetickej sústavy, avšak spaľovanie uhlia je veľmi neefektívne a príliš emisné. Preto sa plánuje jej odstavenie.

Iba za rok 2016 (dosiaľ najaktuálnejšie dáta) elektráreň do ovzdušia vypustila 153,94  ton tuhých znečisťujúcich látok (2,84% z celkových emisií tohto druhu v SR), 6 134,13 ton oxidov síry (24,78%), 1 792,30 ton oxidov dusíka (6,89%) a 800,25 ton oxidu uhoľnatého (0,53 %).

„Len samotná elektráreň v Novákoch vypustila v roku 2016 viac emisií CO2, ako všetky dieselové osobné autá na Slovensku dohromady,“ tvrdí na stránke nebanujme.sk strana Progresívne Slovensko.

Štát túto elektráreň dotuje sumou približne 115 miliónov eur každý rok, pretože energia z uhlia by bola bez dotácií na trhu nepredajná. Vzhľadom na rast cien emisných povoleniek však táto cena v najbližších rokoch pravdepodobne ešte stúpne.

PREČO DOTUJEME NOVÁKY?

Vláda rozhodla o dotovaní uhlia už v roku 2005 , ako dôvod pritom uvádzala technickú bezpečnosť a spoľahlivosť elektrizačnej sústavy. Jedným z hlavných dôvodov však evidentne bola snaha zachovať ťažbu uhlia na Hornej Nitre. Rozhodnutie preto prikazovalo Slovenským elektrárňam nakupovať a spaľovať iba domáce uhlie, teda uhlie od spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza.

Tento takzvaný všeobecný hospodársky záujem, mal na základe rozhonutia ministestvo hospodárstva z roku 2015 pokračovať minimálne do roku 2030, avšak silný tlak verejnosti aj Európskej komisie významnou mierou prispel k tomu, že dotovanie skončí už v roku 2023. Jednou z podmienok pre odstavenie elektrárne je rekonštrukcia elektrickej stanice Bystričany a okolitých vedení pre zabezpečenie spoľahlivej dodávky energie, ktoré musí zabezpečiť štátna Slovenská energetická a prenosová sústava. Okrem toho bude potrebné vyriešiť aj dodávku tepla pre Prievidzu a Nováky, ktoré dnes popri elektrine vyrábajú Slovenské elektrárne.

„Čo sa týka dodávky tepla, Slovenské elektrárne majú záujem pokračovať v jeho dodávke zákazníkom v regióne, no konkrétna technológia a spôsob výroby je v súčasnosti predmetom podrobných analýz,“ konštatuje Miroslav Šarišský, hovorca spoločnosti.

UHLIE SA MÔŽE DOLOVAŤ AJ PO ODSTÁVKE ELEKTRÁRNE

Podľa dostupných informácií chcú bane ťažiť 5 ž 9 miliónov ton hnedého uhlia až od roku 2023 až 2034 napriek odstávke uhoľnej elektrárne, čoho súčasťou by malo byť otvorenie 12. ťažného poľa.

„Ťažba po roku 2023 môže prebiehať, ale bez dotácií,“ uviedla pre Webnoviny.sk Silvia Tannhauserová z komunikačného oddelenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho. „Zakázať ťažiť im nemôžeme,“ dodáva úrad. Ide totiž o súkromnú firmu. Tá si ale podľa všetkého uvedomuje situáciu a už v súčasnosti v malých počtoch prepúšťa ľudí. V podstate sa počíta s tým, že bez dotácií bude uhlie nepredajné a bane jednoducho budú musieť zatvoriť. Prax však môže priniesť všeličo. Aktivisti sa obávajú, že snahy o rôzne environmentálne opatrenia vytvárajú príležitosť získania ďalších dotácií pre súkromnú ťažobnú spoločnosť.

Obyvateľom regiónu v Handlovej, Novákoch, Prievidzi a Partizánskom po prediskutovaní v akčnom pláne transformácie regiónu horná Nitra chýbajú konkrétne informácie o konci ťažby či spaľovania uhlia. Poukázali na to vo štvrtok počas tlačovej konferencie v Bratislave neziskové organizácie Greenpeace a Priatelia Zeme–CEPA. Zároveň vyzvali podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho, aby do akčného plánu doplnil konkrétny dátum ukončenia ťažby a jasne napísal odmietnutie projektu 12. ťažobného poľa.

V dokumente v sekcii legislatívnych a systémových zmien je k spokojnosti  občanov a ochranárov prírody požiadavka na odpis uhoľných zásob výhradného ložiska. Radek Kubala z Greenpeace Slovensko tvrdí, že nerasty a iné podzemné bohatstvo vlastní štát. Preto napriek tomu, že ťažobná spoločnosť je súkromná firma, štát má právo rozhodovať o tom, čo sa so zásobami nerastov stane. Štát nemusí povoliť ťažobným firmám vyťažiť určité množstvo uhlia, tzv. odpísaním zásob.

Oslovili sme aj Hornonitrianske bane Prievidza, ale tie sa k situácii nevyjadrili.

Hornonitrianske bane
SITA

ODSTUPNÉ BY BOLO LACNEJŠIE AKO DOTÁCIE

Jedným z komunikovaných dôvodov na to, aby sa ťažilo vysoko emisné uhlie, je udržanie zamestnanosti 3 350 ľudí na Hornej Nitre, ktorí pracujú prevažne v uhoľných baniach.

Mesačná podpora v prepočte na jedného baníka vychádza zo 115 miliónovej ročnej dotácie na približne 2 400 eur na mesiac na jedného baníka.

Baník dostáva okolo 940 eur v hrubom, teda 720 eur v čistom a celkové náklady zamestnávateľa sú približne 1 300 eur. Na platy 3 350 baníkov a iných zamestnancov teda stačí zaplatiť „len“ niečo vyše 52 miliónov eur ročne. Ďalších 48 miliónov teda neslúži na podporu zamestnanosti.

ALTERNATÍVY EXISTUJÚ

Alternatív je viacero. Spomeňme napríklad víťazov bratislavského kola súťaže European BEST Engineering Competition – študenti Slovenskej technickej univerzity navrhli systém kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie založený na dvoch kotloch, ktorý by mohol nahradiť elektráreň Nováky.
V prvom rade by sa ekologicky zhodnocoval komunálny odpad a v druhom rade by sa v prípade potreby využíval bioplyn alebo zemný plyn. Inšpirácia pre toto riešenie prišla zo zahraničia (Švédsko, Nórsko, Francúzsko).

POZITÍVNY VÝVOJ

Vo všetkých oblastiach emisie do ovzdušia na Slovensku od roku 1990 výrazne poklesli, informuje Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).
Podľa posledných výsledkov monitorovania ovzdušia sa v mnohých oblastiach sa od roku 2005 kvalita ovzdušia zlepšila. „V súčasnosti máme 12 oblastí, kde je prekročená limitná hodnota jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok. Pôvodne bolo týchto oblastí až 19. Napriek tomu má väčšina krajín EÚ, vrátane Slovenska, dlhodobé problémy s kvalitou ovzdušia. Iným slovami, máme na Slovensku čo dobiehať,“ píše MŽP SR.
Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SR