Ústav pamäti národa (ÚPN) ocenil tri osobnosti. Cenu ÚPN udelili veteránom protikomunistického odboja Jánovi Zemanovi a Viliamovi Šimkovi a tiež zakladateľovi Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavlovi Hricovi.
Cena za odpor proti nedemokratickým režimom
Ako informoval hovorca ÚPN Michal Miklovič, udelenie cien bolo súčasťou slávnostného otvorenia 13. ročníka Festivalu slobody. Jánovi Zemanovi udelili cenu za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie.
Prezidentka Čaputová vyzvala na úctu k hrdinom aj obyčajným ľuďom, čo prežili peklo na Zemi (foto)
Zeman po komunistickom prevrate spolupracoval s americkou vojenskou spravodajskou službou. V roku 1949 ho zatkli, vypočúvali a za vlastizradu a vyzvedačstvo odsúdili na smrť. V roku 1950 ho prezident omilostil na doživotie a z väzenia ho prepustili po 14 a pol roku.
Jeho manželka bola v tomto súdnom procese odsúdená na 14 rokov, prepustili ju po ôsmich. Ako ÚPN informoval, po návrate z väzenia ich postihlo sociálne vylúčenie, nemožnosť sa zamestnať a mali aj aj zdravotné problémy pre pobyt vo väzení. Zemanovi bola cena udelená in memoriam, prevzal ju jeho synovec Jaroslav Sandanus.
Ocenenie Viliama Šimka
Rovnako ÚPN ocenil aj Viliama Šimka, ktorého v roku 1949 zatkli a odsúdili na trest smrti za vlastizradu a vyzvedačstvo. „Po necelom roku čakania na popravu mu trest smrti zmenili na doživotie. Väznený bol v jáchymovských uránových baniach i v Leopoldove, kde sa jeho spoluväzňom stal Anton Rašla, ktorý bol v Šimkovom prípade prokurátorom, a vo väznici v Plzeň-Bory. Prepustili ho na amnestiu v roku 1960,“ uviedol ÚPN.
Šimkovu manželku odsúdili na štyri roky väzenia za neudanie svojho manžela. Cena mu bola cena udelená in memoriam, prevzal ju jeho syn Miroslav Šimko.
Šírenie myšlienok slobody a demokracie
Tretiu cenu udelili za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie Pavlovi Hricovi. Angažoval sa v tajnej cirkvi, organizoval tajné katechézy pre deti a tiež výrobu a distribúciu samizdatov.
„V novembri 1989 patril k prvým organizátorom odporu voči komunistickej diktatúre v Košiciach. Stál pri zakladaní košického Občianskeho fóra. Po roku 1989 pracoval v súkromnom sektore a v lete roku 2021 v Košiciach otvoril Múzeum obetí komunizmu,“ uviedol ÚPN.
Spresnil, že multimediálne Múzeum obetí komunizmu sa zameriava najmä na ľudí, ktorí boli perzekvovaní z rôznych politických dôvodov, pričom prezentuje dve obdobia komunizmu, a to roky 1945 až 1968 ako roky tvrdých perzekúcií a obdobie od roku 1969 po rok 1989 ako obdobie normalizácie. Pavol Hric cenu prevzal osobne.