ŠTRASBURG 26. mája (WEBNOVINY) – Najväčšou frakciou v Európskom parlamente (EP) bude aj po tohtoročných voľbách Európska ľudová strana (EĽS), ktorá by mala obsadiť 211 zo 751 kresiel. Potvrdzuje to predbežný odhad výsledkov pre celú EÚ, ktoré parlament v nedeľu zverejnil krátko pred zatvorením posledných volebných miestností.
–––>>> TU
V súlade s očakávaniami sa tesne za EĽS umiestnila socialistická frakcia (S&D). Súhrn výsledkov podľa jednotlivých krajín by mal EP zverejniť v pondelok. Celková účasť v rámci celej EÚ sa odhaduje na 43,11 percenta, čo predstavuje oproti voľbám z roku 2009 nepatrný nárast.
Tohtoročné voľby do EP sa začali vo štvrtok v Británii a Holandsku. V piatok a sobotu pokračovali na území Česka, Írska, Lotyšska, Malty ako aj Slovenska, zatiaľ čo v nedeľu mali možnosť voliť občania zvyšných 21 štátov EÚ.
Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) sa stala víťazom nedeľňajších britských volieb do Európskeho parlamentu. Podľa neoficiálnych výsledkov po spočítaní takmer všetkých hlasov je jasné, že výrazne euroskeptické hnutie známeho europoslanca Nigela Faragea bude mať v zákonodarnom zbore EÚ najmenej 23 predstaviteľov.
UKIP sa tak vôbec po prvý raz po viac ako sto rokoch podarilo v celonárodných voľbách poraziť obe tradičné strany – labouristov a konzervatívcov. Ich volebné výsledky sú takmer totožné, na úrovni 25 percent a budú mať v EP 18 poslancov.
Najhoršie dopadla koaličná strana liberálnych demokratov so ziskom sedem percent a jediným europoslancom. Porazila ich tak aj strana zelených, ktorá získala tri mandáty v EP. Británia bude mať v jedinom priamo volenom orgáne únie celkovo 73 reprezentantov.
Hlavná bulharská stredopravá opozičná strana vyhrala podľa predbežných výsledkov zverejnených v pondelok voľby do Európskeho parlamentu. Jej lídri tak vyhlásili, že budú žiadať predčasné voľby.
Po sčítaní 75 percent hlasov získala podľa volebnej komisie strana GERB (Občania za európsky vývoj Bulharska) 31 percent hlasov, čím vysoko porazila vládnych socialistov (BSP), ktorí získali 18,8 percenta hlasov.
Eurovoľby sú veľkým testom pre menšinovú vládu Plamena Orešarského, ktorý sa dostal k moci pred rokom, no bol vystavený silným antikorupčným protestom. „Výsledky ukázali, že táto vláda by mala ihneď odstúpiť,“ povedal v nedeľu večer líder strany GERB a bývalý premiér Bojko Borisov.
Líder socialistov Sergej Stanišev však požiadavku Borisova odmietol s tvrdením, že kombinované výsledky socialistov a ich koaličného partnera stranu etnických Turkov Hnutie za práva a slobody (DPS), ktorá získala 16,4 percenta, je vyšší ako zisk strany GERB.
Na štvrtom mieste a s 10,7 percentami sa umiestnila populistická strana Bulharsko bez cenzúry (BBT) bývalého novinára Nikolaja Barekova, ktorý myšlienku usporiadania predčasných volieb podporil.
Francúzsky prezident Francois Hollande zvolal v pondelok, po víťazstve ultrapravicového Národného frontu vo voľbách do Európskeho parlamentu, mimoriadne zasadnutie svojich ministrov.
Hollandovi socialisti skončili v nedeľňajších voľbách až na treťom mieste. Premiér Manuel nazval voľby „zemetrasením“ a v pondelok prisľúbil ďalšie daňové úľavy domácnostiam s nízkymi a strednými príjmami.
Poukázal najmä na volebný úspech protiprisťahovaleckej a euroskeptickej strany Národný front, čo označil za prejav nespokojnosti voličov po rokoch zvyšovania daní. „Potrebujeme ďalšie daňové škrty… musia prísť, pretože (daňové bremeno) je neznesiteľné,“ povedal premiér pre rozhlasovú stanicu RTL.
Podľa analytikov mnohí francúzski voliči podporou Národného frontu vyjadrili svoju nespokojnosť skôr s domácou politikou ako s EÚ.
Víťazom nedeľňajších volieb do Európskeho parlamentu sa v Nemecku stala vládna Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelárky Angely Merkelovej so ziskom 35 percent. Vyplýva to z neoficiálnych výsledkov hlasovania po spočítaní všetkých hlasov.
Na druhej priečke skončili koaliční sociálni demokrati so ziskom 27 percent. Vďaka zrušeniu prahu pre vstup do zákonodarného zboru EÚ sa po prvý raz doň dostali viaceré malé strany vrátane Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá sa minulý rok iba tesne nedostala do parlamentu, keď neprekročila päťpercentný prah.
S jedným percentom obstála aj Pirátska strana
Jedno percento hlasov získala aj krajne pravicová Národná demokratická strana (NPD), ktorá tak bude mať jedného europoslanca.
Rovnako obstála aj Pirátska strana. Nemecko ako najväčšia krajina EÚ bude v zákonodarnom zbore zastupovať 96 poslancov, čo je najviac spomedzi všetkých krajín bloku.
Súd zrušil trojpercentnú podmienku
Nemecký ústavný súd koncom februára zrušil podmienku trojpercentného volebného zisku potrebného pre získanie zastúpenia v EP.
Roztrieštenosť politickej scény síce takmer pred 80 rokmi vyniesla k moci Adolfa Hitlera, súd však poukázal, že zákonodarný zbor EÚ nemusí podporovať žiadnu vládu a prah zvoliteľnosti preto nie je potrebný. Vláda pritom ešte minulý rok znížila prah z piatich na tri percentá.
V jednotlivých krajinách sa situácia v súvislosti s volebným prahom pre vstup do EP líši. Vo väčšine krajín vrátane Británie, Španielska či Holandska neexistuje žiadny prah zvoliteľnosti. Osem ďalších krajín, prevažne stredo- a východoeurópskych, ho však má na úrovni päť percent.
České centristické hnutie ANO, ktorého predsedom je minister financií slovenského pôvodu Andrej Babiš, zvíťazilo v tamojších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) so ziskom 16,13 percenta hlasov.
Podľa konečných výsledkov hlasovania, ktoré sa v prípade Česka uskutočnilo v piatok a sobotu, populárne zoskupenie s tesným odstupom predbehlo stredopravicovú opozičnú stranu TOP09 (15,95 percenta) ako aj sociálnych demokratov premiéra Bohuslava Sobotku (14,17 percenta), všetky tri subjekty by však mali mať v pléne rovnako po štyroch kreslách.
Za trojicou najúspešnejších strán, ktorých postoje sú prevažne proeurópske, nasledujú komunisti (10,98 percenta), ľudovci (9,95 percenta) a euroskeptickí občianski demokrati (7,67 percenta). Jedno kreslo v EP si zabezpečila i euroskeptická Strana slobodných občanov (5,24 percenta), čo pre ňu znamená vôbec prvý volebný úspech. Volebná účasť v Česku dosiahla 18,2 percenta a je tak jednou z najnižších v rámci celej EÚ.
Českého prezidenta Miloša Zemana teší úspech „proeurópskych strán“ vo voľbách do Európskeho parlamentu. Týmto vyjadrením sa výrazne líši od svojho predchodcu a vyhláseného euroskeptika Václava Klausa. „Pán prezident blahoželá hnutiu ANO k víťazstvu v európskych voľbách,“ uviedol Zemanov hovorca Jiří Ovčáček. „Len tri mandáty z 21 boli prisúdené euroskeptikom,“ tlmočil hovorca prezidentovo stanovisko.
Novozvolených europoslancov čaká od júla slušný plat
Smer si v eurovoľbách pohoršil, účasť bola extrémne nízka
Smolková zo Smeru skončí v Bruseli, Šefčovič sa vzdá mandátu
Víťazom nedeľňajších volieb do Európskeho parlamentu sa v Poľsku s tesným náskokom stalo opozičné hnutie Právo a spravodlivosť, ktoré tesne predbehlo vládnu Občiansku platformu premiéra Donalda Tuska. Vyplýva to z neoficiálnych výsledkov po spočítaní 90 percent odovzdaných hlasov.
Obe najsilnejšie strany v Poľsku prekročili 30-percentnú podporu a získali rovnaký počet 19 kresiel v zákonodarnom zbore EÚ.
Medzi celkovo 51 poľskými europoslancami budú aj opoziční ľavičiari, koaličná Ľudová strana ale i radikálna Nová pravica vedená kontroverzným Januszom Korwinom-Mikkem. Volebná účasť v jednej z najväčších krajín EÚ sa odhaduje na 23 percent.
Strana talianskeho premiéra Mattea Renziho v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) porazila s veľkým náskokom svoju konkurenciu vrátane populistického hnutia na čele s bývalým komikom Beppem Grillom, ktoré bolo pred rokom úspešné v talianskych parlamentných voľbách.
Podľa odhadu inštitútu IPR Marketing pre verejnoprávnu stanicu RAI, ktorý zverejnili po zrátaní viac ako polovice hlasov, Renziho stredoľavicová Demokratická strana (PD) vedie so ziskom 41,2 percenta, zatiaľ čo podpora Grillovo Päťhviezdičkového hnutia (M5S) dosiahla iba 21,4 percenta.
Ako tretia sa umiestnila stredopravicová strana bývalého premiéra Silvia Berlusconiho Forza Italia, ktorej pripisujú zisk 16,6 percenta.
Výsledok sa stal výnimočným
Vysokopostavená predstaviteľka PD Debora Serracchianiová označila výsledok za „úplne výnimočný“ a vyjadrila odhodlanie „pokračovať v reformných iniciatívach, ktoré vláda podnikla v posledných mesiacoch“.
V prípade potvrdenia pôjde o jeden z najväčších volebných úspechov pre stredoľavicové sily v Taliansku a triumf pre samotného Renziho, ktorý je premiérom iba tri mesiace.
Renzi je najmladším premiérom Talianska
Taliansko sa vo februári ocitlo v novej politickej kríze po rezignácii premiéra Enrica Lettu, ktorému PD nevyjadrila podporu po tom, ako ho Renzi obvinil z neschopnosti vyviesť Taliansko z politickej a ekonomickej krízy. Bývalý starosta Florencie sa stal vo svojich 39 rokoch najmladším premiérom v histórii Talianska.
Maďarská vládna strana Fidesz vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) zvíťazila vo svojej krajine so ziskom 51,5 percenta hlasov, čo predstavuje 12 z 21 kresiel patriacich Maďarsku v novom, 751-člennom zhromaždení.
Druhým v poradí je ultranacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), ktoré získalo 14,7-percentnú podporu, čo takmer presne kopíruje výsledky predošlých eurovolieb z roku 2009, nie však výraznejší úspech z aprílových volieb do maďarského parlamentu.
Premiér Viktor Orbán ako predseda Fidesz-u, ktorý je známy častými spormi s Bruselom, v televíznom príhovore svojim priaznivcom oznámil, že nových poslancov vysiela brániť na pôde EP maďarské záujmy. „Európa je naším domovom, ale Maďarsko je našou vlasťou,“ povedal Orbán.
Fidesz tvorí v EP súčasť konzervatívnej a kresťansko-demokratickej Európskej ľudovej strany, ktorá podľa predbežných výsledkov zostane i po tohtoročných voľbách najsilnejšou politickou skupinou v zhromaždení.
Eurovoľby podľa Figeľa ukázali, že dominancia Smeru sa končí
Slovensku podľa Škripeka záleží na konzervatívnych hodnotách
Jeden mandát je podľa Žitňanskej pre NOVA úspech
Zisk mandátu potvrdil, že SaS patrí do politiky, vraví Sulík
Abrhan je rád, že KDH obhájilo pozície v europarlamente
Na Slovensku uspela pravica, Smer stagnuje, tvrdí Mesežnikov
Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA), ktorá je najsilnejším opozičným zoskupením v Grécku, sa umiestnila na čele oficiálnej prognózy výsledkov tamojších volieb do Európskeho parlamentu (EP).
Podľa údajov zverejnených na záver nedeľňajšieho hlasovania ministerstvom vnútra v Aténach zoskupenie odmietajúce podmienky finančnej záchrany Grécka predstihlo vládnych konzervatívcov v pomere 26,7 ku 22,8 percenta, zatiaľ čo treťou v poradí je krajine pravicová strana Zlatý úsvit so ziskom 9,3 percenta.
Socialistom ako jedinému koaličnému partnerovi konzervatívnej Novej demokracie na čele s premiérom Antónisom Samarásom rezort uvádza 8,1-percentnú podporu.
Voľby do EP predstavujú pre Samarása prvú významnejšiu skúšku popularity od jeho nástupu k moci pred necelými dvoma rokmi a bývajú označované za faktické referendum o krehkej vládnej koalícii, ktorá má väčšinu v parlamente len vďaka dvom kreslám.