Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zlato
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: SITA/AP
5. júna 2013 SprávySlovensko od SITASITA Diskusia()

V Kremnici ani v Detve nemajú právo povrchovo ťažiť zlato

BANSKÁ BYSTRICA 5. júna (WEBNOVINY) – Odporcom ťažby zlata v Kremnici, ktorí tvrdia že firma Ortac už pre uplynutie stanovenej lehoty stratila licenciu na plánovanú povrchovú ťažbu, dala za pravdu banskobystrická krajská prokuratúra.

Na podnet občianskeho združenia Kremnica nad zlato v piatok vydala a v utorok odoslala Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici upozornenie prokurátora na nečinnosť.

Úradu v ňom navrhuje, aby spoločnosti Ortac oznámil zánik jej banského oprávnenia na povrchové dobývanie zlatých a strieborných rúd a vydal rozhodnutie o zastavení aktuálneho konania o žiadosti tejto spoločnosti o povolenie na povrchové dobývanie.

Prokuratúra zároveň banskému úradu navrhla vykonať v spoločnosti Ortac hlavný dozor v zmysle ustanovení zákona o banskej činnosti.

Nestihli začať ťažiť

Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca banskobystrickej krajskej prokuratúry Ivan Vozár, firma, ktorá získa banské oprávnenie, musí začať v prípade povrchovej ťažby do troch rokov a v prípade hlbinnej ťažby do piatich rokov aj reálne ťažiť. Ak to nestihne, automaticky jej zo zákona oprávnenie zaniká.

„Povinnosťou obvodného banského úradu bolo oznámiť firme zánik oprávnenia. Keďže obvodný banský úrad toto oznámenie nevykonal, vyzvali sme ho, aby túto nečinnosť odstránil a firme zánik oprávnenia oznámil,“ uviedol Vozár. Dodal, že ak obvodný banský úrad upozorneniu prokurátora nevyhovie, vec postúpi Hlavnému banskému úradu v Banskej Štiavnici. Ak by nevyhovel ani ten, môže sa prokuratúra obrátiť žalobou na súd.

Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici sa k upozorneniu krajskej prokuratúry zatiaľ nebude vyjadrovať s tým, že mu ho ešte nedoručili. Pre agentúru SITA to uviedol vedúci oddelenia ochrany ložísk na tomto úrade Ľuboš Bohuš. S konateľom firmy Ortac Viktorom Pomichalom sa agentúre SITA nepodarilo spojiť.

Odporcovia ťažby rozhodnutie vítajú

Ťažba zlata v Kremnici

Dobývací priestor v Kremnici má zhruba 12 štvorcových kilometrov a patria doň štyri pätiny územia Kremnice aj celá obec Kremnické Bane.

Určený je od roku 1961, pričom ťažba – hlbinná – sa tam pre nerentabilnosť skončila v roku 1971. V rokoch 1986 až 1992 bolo v lokalite overované lúhovanie rudy kyanidom sodným pri povrchovej ťažbe.

Firma Kremnica Gold, respektíve jej sesterská firma Kremnica Gold Mining, od vlaňajšieho decembra s názvom Ortac, sa ťažbu zlata v Kremnici snaží rozbehnúť od roka 2006, už by však nemalo ísť o hlbinnú, ale povrchovú ťažbu.

Po veľkom odpore verejnosti proti jej prvému zámeru, ktorý počítal s využívaním technológie lúhovania kyanidom sodným, bol proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) zastavený. Medzitým sa zmenila legislatíva a na použitie kyanidovej metódy treba súhlas dotknutej aj všetkých susedných obcí a príslušného samosprávneho kraja.

Ako v roku 2011 uviedol vtedajší konateľ Kremnica Gold a Kremnica Gold Mining Dušan Roob, geologické prieskumy v posledných rokoch ukázali, že na základe najnovších technológií dobývania a spracovania rudy by bolo možné získať z kremnického ložiska Šturec viac ako 20 ton zlata a asi 200 ton striebra.

Mesto Kremnica už viackrát obnovenie ťažby zlata, respektíve povrchovú ťažbu na svojom území odmietlo. Dlhodobo sa tiež usiluje o zmenšenie 12 štvorcových kilometrov veľkého dobývacieho priestoru, keďže ťažiteľné ložisko Šturec má len dva štvorcové kilometre. Banský úrad so zmenšením priestoru ale nesúhlasí.

Združenie Kremnica nad zlato rozhodnutie prokuratúry víta. „Potešilo ma, že náš právny názor si osvojila aj prokuratúra. Uvidíme, ako sa zachová banský úrad. My s radosťou upozorníme akcionárov firmy Ortac na túto skutočnosť. Určite ich to nepoteší a ani vízia súdneho procesu,“ povedal predseda združenia Kremnica nad zlato Ľuboš Kürthy, podľa ktorého manažment Ortacu zavádzal akcionárov, keď im tvrdil, že má všetky povolenia.

Ako dodal, ložisko v Kremnici je zaujímavé len pre špekulatívne firmy, aké by sa v sebavedomých krajinách neodvážili ani ukázať. Tipuje, že banský úrad upozorneniu prokurátora nevyhovie, združenie je však odhodlané bojovať aj súdnou cestou.

Na to, že firme Ortac, vtedy ešte s názvom Kremnica Gold Mining, už zanikla licencia na dobývanie kremnického ložiska povrchovým spôsobom, upozornila ešte vlani začiatkom septembra primátorka Kremnice Zuzana Balážová s tým, že banský úrad by mal preto aktuálne konanie o povolení ťažby zrušiť ako bezpredmetné.

„Spoločnosť Kremnica Gold Mining, 100-percentná dcéra spoločnosti Ortac Resources, mala začať dobývať rudu do 30. júna, čo však nesplnila, čím jej oprávnenie má podľa banského zákona zaniknúť, banský úrad však nekoná,“ uviedla vtedy primátorka.

Ako spresnila, oprávnenie na ťažbu získala Kremnica Gold Mining od ďalšej 100-percentnej dcéry Ortac Resources – firmy Kremnica Gold – prevodom 17. júna 2009, platnosť nadobudlo zápisom prevodu dobývacieho priestoru do Evidencie dobývacích priestorov dňa 30. júna 2009. Riaditeľ Ortac Resources pre Slovensko Viktor Pomichal vtedy označil tvrdenia primátorky za nepravdivé s tým, že podľa banského zákona sa do lehôt na začatie ťažby nezapočítava obdobie, počas ktorého prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Rovnaký názor prezentoval aj obvodný banský úrad. „My sme to preskúmali a tvrdíme, že lehota na začatie povrchovej ťažby už uplynula,“ uviedol v stredu k tomu hovorca krajskej prokuratúry Vozár.

Určenie dobývacieho priestoru na ťažbu zlata v Detve je neplatné

Zlato
Foto: SITA/AP

Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici o určení dobývacieho priestoru Biely vrch v Detve v prospech firmy EMED Slovakia, ktorá tam chce povrchovo a s použitím metódy kyanidového lúhovania ťažiť zlato, je neplatné.

Zrušil ho Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici, keď minulý týždeň na základe odvolania dotknutých samospráv a občanov vrátil vec na ďalšie konanie obvodnému banskému úradu.

V novom konaní bude musieť obvodný banský úrad zároveň rešpektovať rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici a najvyššieho súdu, podľa ktorých je účastníkom konania aj občianske združenie Podpľanie nad zlato. Informovala o tom Eva Kováčechová, právna zástupkyňa odporcov ťažby a advokátka spolupracujúca so združením Via iuris.

Dobývací priestor Detva určil Obvodný banský úrad Banská Bystrica v súlade s návrhom firmy EMED Slovakia vlani v novembri, pričom zamietol námietky mesta Detva, obce Dúbravy, majiteľov pozemkov i viacerých firiem.

Podľa Hlavného banského úradu sa však pritom dopustil viacerých pochybení a opomenutí vrátane toho, že nekonal so všetkými účastníkmi konania, konal s nesprávne zisteným skutkovým stavom, nevykonal dokazovanie z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva, dôsledkov jeho dobývania a tiež z hľadiska potrieb národného hospodárstva a verejných záujmov. Podľa hlavného banského úradu sa prvostupňový banský úrad nedostatočne vyrovnal aj s obsahom územných plánov dotknutých obcí a Banskobystrického samosprávneho kraja.

V reakcii na novembrové rozhodnutie obvodného banského úradu o určení dobývacieho priestoru usporiadali odporcovia ťažby zlata začiatkom decembra v Banskej Bystrici protestný pochod, na ktorom sa zúčastnilo vyše tisíc občanov. Protestovali, že banský úrad určil dobývací priestor napriek nesúhlasným stanoviskám dotknutých samospráv, majiteľov pozemkov aj viacerých podpolianskych firiem a nerešpektoval ani petíciu viac ako 11-tisíc občanov proti ťažbe zlata v Podpoľaní.

Protestné pochody proti plánovanej ťažbe zlata boli aj v Detve, a to vlani v apríli a v septembri. Zorganizovali ich odborári z detvianskych strojárskych firiem, ktorí sa okrem zhoršenia životného prostredia obávajú aj toho, že povrchová ťažba otrasmi z výbuchov negatívne ovplyvní presnú výrobu v strojárňach, čo bude mať za následok prepúšťanie zamestnancov.

Z prvého konania o určení dobývacieho priestoru obvodný banský úrad a následne v odvolacom konaní aj Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici vylúčil aktivistov z občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato. Tí to napadli na súde a 12. marca Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie krajského súdu, že ich vylúčenie bolo neoprávnené a sú plnoprávnymi účastníkmi konania.

Firma Emed Slovakia (plným názvom Eastern Mediterranean Resources – Slovakia), ktorá plánuje v lokalite Biely vrch v bezprostrednom susedstve areálu detvianskych strojární ťažiť zlato, je dcérou cyperskej firmy EMED Mining Public Limited. Podľa zámeru, ktorý zverejnila, má ísť o ťažbu povrchovým spôsobom s využitím metódy kyanidového lúhovania, pričom povrchový lom by mal po ukončení ťažby dosahovať priemer 600 metrov a hĺbku 180 metrov. Produkciu tu odhadujú na desať rokov, počas ktorých by sa malo vyťažiť 20 až 25 ton zlata.

Odporúčané články

Najstarší kríž na Podpoľaní začnú reštaurovať Podpoľania štrajkujú proti ťažbe zlata, napísali list Ficovi

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Slovensko

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

OK

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...