Čo chcela vláda sprivatizovať
Vláda plánovala sprivatizovať najmä šesť teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach. Predané mali byť aj minoritné podiely štátu v 17 autobusových spoločnostiach a tiež akcie Slovak Telekomu, Burzy cenných papierov v Bratislave, podiely v spoločnostiach DMD Group, Kúpele Sliač, Poliklinika Tehelná Bratislava a Bardejovské kúpele.
Menšinové podiely štátu v autobusových prepravcoch (SAD) nemajú podľa Vážneho patričnú hodnotu. „Súčasní vlastníci majú svoje právomoci v rozhodovaní zafixované,“ dodal opozičný politik.
Rozhodnutie vlády v rokoch 2001 a 2002 o transformácii autobusových podnikov na akciové spoločnosti a ich následnom predaji považuje za neodvrátiteľné chybné kroky. „Otázni sú taktiež alternatívni dopravcovia, či už iné druhy dopráv alebo súkromníci, ktorí SAD-kám konkurujú,“ poznamenal ďalej Vážny. Problematiku verejnej autobusovej dopravy podľa neho určite nemožno riešiť len odpredajom štátnych podielov.
Poslanec parlamentu Ondrej Matej (SDKÚ-DS) súhlasil s rozhodnutím Fondu národného majetku pozastaviť výber poradcu pre plánovaný predaj zvyšných podielov štátu v autobusových firmách. „Toto je citlivá otázka z pohľadu regionálneho pôsobenia jednotlivých SAD-iek, preto v tomto prípade súhlasím s rozhodnutím fondu,“ vyhlásil pre agentúru SITA.
Fond národného majetku po páde vlády pozastavil privatizáciu podnikov, v ktorých mal štát účasť. Predsedníčka výkonného výboru fondu Anna Bubeníková po porade s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS) oznámila, že fond pozastavil proces súvisiaci s privatizáciou spoločností s jeho majetkovou účasťou. Proces privatizácie pri väčšine spoločností bol iba v štádiu vyhlásenia medzinárodných tendrov na výber privatizačných poradcov.