Hoci šťastie je pre mnohých ľudí len prchavý okamih, vedcom z Univerzity vo Wisconsine sa po rokoch výskumu podarilo nájsť najšťastnejšieho človeka na svete. Je ním 66-ročný tibetský mních a molekulárny genetik Matthieu Ricard. Jeho mozog podľa vedcov produkuje mozgové vlny gama, ktoré sú spájané s vedomím, pozornosťou, učením a pamäťou a nikdy predtým neboli v oblasti neurovedy zaznamenané.
Za mníchovu spokojnosť je údajne zodpovedná meditácia, ktorá dokáže pozmeniť mozog a priniesť ľuďom viac šťastia rovnako, ako zdvíhanie závaží prináša telu viac svalov. „Je to úžasný výskum, pretože dokazuje, že meditácia nie je rozjímanie pod mangovým stromom, ale dokáže zmeniť ľudský mozog a tým aj to, kým sme,“ uviedol Ricard.
Neurológ Richard Davidson pripojil lebku mnícha k 256 senzorom v rámci výskumu, do ktorého boli zapojené stovky ľudí, ktorí sa pravidelne venovali meditácii na vyššej úrovni. Snímky ukázali, že keď Ricard meditoval o súcite, jeho mozog vytváral hladinu gama vĺn, ktoré „doteraz neboli publikované v žiadnej literatúre týkajúcej sa neurológie“. Snímky zároveň ukázali nadmernú aktivitu v prefrontálnej kôre v ľavej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za abnormálnu kapacitu pocitu šťastia a znížené sklony k negativizmu. Mnícha teda označili za „najšťastnejšieho človeka, akého kedy testovali“ a spolu s tým potvrdili aj vplyv meditácie na ľudský mozog.
„Výsledky vplyvu krátkeho i dlhého tréningu mysle a meditácie na pozornosť, súcit a emocionálnu rovnováhu sme skúmali vyše 12 rokov. Našli sme pozoruhodné výsledky pri ľuďoch, ktorí meditovali dlhodobo a absolvovali okolo 50-tisíc meditácií, ale aj pri takých, ktorí meditovali tri týždne po 20 minút denne, čo je v modernej dobe aplikovateľnejšie,“ uviedol Davidson.
Samotný mních zastáva tvrdenie, že každý človek môže byť šťastný, ak na to natrénuje aj svoj mozog. Rodák z Paríža však nemal k meditácii vždy blízko. Hoci dnes žije v odľahlej nepálskej oblasti v Himalájach a je uznávaným budhistom, v mladosti si žil bohémskym životom. Ricard vyrastal medzi intelektuálnou elitou Paríža ako syn oslavovaného slobodomyšlienkara a filozofa Jeana-Francoisa Revela a známej abstraktnej maliarky Yahne Le Toumelin. Na návštevy k nim chodievala francúzska smotánka vrátane umelcov, hudobníkov, vedcov i filozofov. „Na obede sme mali troch nositeľov Nobelovej ceny. Bolo to úžasné,“ spomína Ricard.
V čase, keď získal doktorát z molekulárnej genetiky v roku 1972, bol rozčarovaný svetom okolo seba a rozhodol sa podniknúť cestu do indického Dárdžilingu. Krátky výlet sa zmenil na 26-ročný pobyt, počas ktorého Ricard študoval budhizmus. Po návrate do Európy spolu s otcom napísal krátku rozpravu Mních a filozof – dialóg o zmysle života, ktorý si vyslúžil veľkú pozornosť. Nasledovali ďalšie rozhovory s vedcami.
„Venoval som sa vedeckému výskumu a vede o meditácii,“ uviedol mních, ktorý delí čas medzi meditáciu v samote, vedecký výskum a sprevádzanie Dalajlámu na cestách po francúzsky hovoriacich krajinách. Okrem toho fotografuje život v Indii a výťažky zo svojich diel a fotografií delí medzi 110 humanitárnych organizácií, ktoré stavajú školy pre 21-tisíc detí a ponúkajú zdravotnú starostlivosť pre 100-tisíc pacientov ročne. Ricard bol ocenený aj vyznamenaním French National Order of Merit za zásluhy pri zachovávaní himalájskej kultúry. Najväčšie zásluhy má však za pozitívny vplyv na ľudí. „Skúste úprimne pátrať. To je to, čo sa nám budhizmus snaží povedať – mechanizmus šťastia a utrpenia. Je to veda mysle,“ dodal vedcami korunovaný najšťastnejší človek na svete.
http://india.nydailynews.com