Mikrobiológ Zachary Copfer sa medzi mikroskopmi, skúmavkami a Petriho miskami nenudí. Nedávno vyvinul originálnu techniku na vyvolávanie fotografií, pri ktorej mu namiesto fotocitlivého papiera či chemikálií pomáhajú baktérie. Techniku, pri ktorej kontroluje rast baktérií do želaného tvaru, nazval študent fotografie na University of Cincinnati v americkom Ohiu „baktériografia“.
Vďaka baktériám E.coli tak pod jeho kontrolnou rukou vznikli už portréty známych vedcov, bádateľov či umelcov vrátane Alberta Einsteina, Charlesa Darwina či Pabla Picassa. Venuje sa aj detailným teleskopickým pohľadom na Mliečnu dráhu. „Ako bývalý mikrobiológ, ktorý sa nedávno zmenil na umelca, som začal hľadať spôsob, ako spojiť dve zdanlivo dichotomické polia ako veda a umenie,“ uviedol Zachary.
Američan začína svoju umelecko-vedeckú prácu premenou baktérií na fosforeskujúci proteín, ktorý rozotrie na Petriho misku. Následne položí negatív fotografie, ktorú chce použiť, na vrch misky a vystaví ju radiácii. Tým dosiahne, že baktérie začnú rásť len na želaných miestach. Na záver takýto obraz potrie akrylom a živicou, aby zabránil ďalšiemu rozkladu.
Zachary svojimi pokusmi v laboratóriách sleduje jeden cieľ – spojenie vedy a umenia do harmonického celku. „Verím, že oddelenie umenia od vedy je len mylná predstava ľudí, ktorým jednoduchá elegancia vedeckých teórií nič nehovorí. Pre mňa bol svet vedy vždy krásnym, poetickým miestom – oveľa umeleckejším než akákoľvek iná oblasť, ktorú poznám,“ dodal umelec.
www.petapixel.com
