Napriek dôležitosti podnikateľského prostredia pre hospodárstvo a rast životnej úrovne obyvateľstva je tento rok skôr v tieni iných tém volebných programov politických strán.
Ako uvádza Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), viaceré strany sa o túto tému len obšuchli všeobecnými frázami o podpore vyššej pridanej hodnoty, inovácií, či digitalizácie ekonomiky, prípadne pridali pár jednoduchých účtovných zlepšení.
Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023
„Všetky sa, samozrejme, hlásia k menšej byrokracii. Viac nám chýbali konkrétne opatrenia v téme živnostníkov, liberalizácia trhov, či okresanie šikanóznych právomocí viacerých úradov,“ uvádza analytik inštitútu Martin Vlachynský v hodnotení.
Tri strany sa jasne odlišujú
Výnimku tvoria podľa analytikov programy strán SaS, ktorá tejto téme už tradične dominuje, PS a KDH.
„Tie sú oproti zvyšku kvantitou aj kvalitou jasne odskočené. Dokonalosť sme však neprisúdili ani jednej strane z tohto triumvirátu,“ konštatuje analytik.
Vláda odborníkov pripravila budúcemu kabinetu desatoro pre lepšie využívanie eurofondov
Spoločnou črtou týchto programov je podľa neho návrat k rovnakej sadzbe dane z príjmov právnických osôb. No na akej hodnote, strany neuviedli.
„Atraktívna sadzba tejto dane je jedna z mála vecí, ktoré môže vláda rýchlo a ľahko urobiť, aby zviditeľnila Slovensko. Či to strany myslia skutočne vážne, aj vzhľadom na obrovský deficit, sa dozvieme až po voľbách,“ myslí si Vlachynský.
Viacero strán chce regulovať
Zároveň je podľa neho očividné, že strany k podnikateľskému prostrediu nepristupujú systematicky. Štandardne sa tak deje podľa analytika pri energetike, no novinkou týchto volieb je maloobchod. Viacero strán má chuť regulovať ceny potravín či inak zasiahnuť.
„Aj napriek tomu, že máme živý príklad z Maďarska, kam takéto opatrenia viedli. K presne opačnému účinku. Ceny potravín narástli za rok o 50 % a zároveň sa viaceré komodity stali nedostatkovými,“ upozornil Vlachynský.
Kandidátky a kandidáti pre predčasné voľby 2023 na Slovensku (24 strán, hnutí a jedna koalícia)
Medzi najčastejšie skloňované pozitívne opatrenia patrí podľa neho zvýšenie hranice pre povinnú registráciu k DPH. Tá sa nemenila už od roku 2009.
„Ak hľadáte inšpiráciu pre rozsiahle reformy, ktoré by zo Slovenska spravili krajinu s atraktívnou podnikateľskou klímou, vo volebných programoch ich nehľadajte,“ dodal analytik.