Grenache, syrah (shiraz) a mourvédre je skupina pre nás exotických odrôd z údolia Rhôny a Provensálska vo Francúzsku. Sú základnou surovinou pri výrobe mnohých ovocných červených vín nielen vo Francúzsku a Španielsku, ale sú rozšírené aj v Novom svete. Ich špecifikom je, že vyžadujú pestovateľské podmienky podobné krajine pôvodu – teplé a suché podnebie, veľmi dlhé vegetačné obdobie. Niet divu, že ich nájdete v Kalifornii, Čile, Južnej Afrike, Austrálii. Na dokonalé vyzretie hrozno potrebuje naozaj viac tepla ako je priemer v strednej Európe, preto pokusy pestovať ich v našich zemepisných šírkach sú odsúdené na neúspech. Napriek tomu, že aj v Rakúsku skúšajú pestovať syrah, výsledky nestoja za reč a vína z neho vyrobené treba považovať za rarity vhodné akurát tak do múzea.
Geografické rozšírenie týchto odrôd vo Francúzsku je tiež zaujímavé. Tak napríklad syrah je základná a takmer exkluzívna odroda na severe Côtes du Rhône, v apeláciách Hermitage, Crozes Hermitage, St. Joseph, Côte Rotie, sa červené vína robia hlavne z tejto odrody. Tmavá, takmer atramentová farba a slivkové odtiene vo vôni sú poznávacími znakmi vín z odrody syrah. Svet ju pozná hlavne vďaka austrálskej produkcii, kde má odroda meno shiraz.
Cestujúc ďalej na juh, približne od mesta Vienne, sa začína vinohradnícka Južná Rhôna, kde v zmesiach vín začína dominovať grenache. Vína apelácií ako Vacqueyras, Gigondas, Rasteau ale aj Châteauneuf-du-Pape sú postavené na odrode grenache. Napriek tomu, že sa v Châteauneuf-du-Pape môže používať až 13 odrôd, v zmesiach dominuje grenache a niekedy je to iba čisté odrodové víno. Odroda je v Španielsku známa pod menom Garnacha. V obidvoch krajinách je populárna ako surovina na ružové vína a takisto na doliehované vína (portského typu). Samotná odroda grenache dáva vína so slabšou farbou, preto sa často vylepšuje inými lokálnymi odrodami.
Ďalej na juh sa vinárske oblasti už volajú Provence, Côtes du Provence a pokrývajú rozsiahle územie paralelné s Azúrovým pobrežím. Tu sa zo Svätej trojice presadzuje Mourvédre, ktorý dominuje hlavne v apelácii Bandol, kde udáva charakter miestnym vínam a v niektorých prípadoch tvorí 100% v cuvée. Vína z nej sú silné, tmavé, takmer čierne, ale používa sa aj na výrobu ružových vín. V Španielsku sa odroda volá Monastrell.
Vína z GSM odrôd sú variáciou na ovocné vône, plné chute, mäkké taníny, sú hladké a sála z nich všetko to teplo, čo hrozno prijalo. Nie sú vždy vhodné na dlhodobé skladovanie, drvivej väčšine dochádza dych po desiatich rokoch od zberu, i keď aj tu existujú výnimky. Výhodou teda je ich pomerne rýchle zrenie, keďže sa dajú piť 3 roky po zbere a aj ceny týchto vín nie sú nijak závratné. Snáď by sa patrilo napísať niečo o kľúčových produkčných oblastiach týchto odrôd vo Francúzsku.
Syrah z Hermitage
V mestečku Tain l‘Hermitage rieka Rhôna tvorí meander okolo kopca so strmým svahom s juhozápadným sklonom. Celá slávna apelácia Hermitage, miesto zrodu odrody syrah, leží na tomto svahu. Na vrchu stojí kaplnka, ktorá dala miestu a vínu meno. Kedysi tu vraj prebýval mních – pustovník (ermite). Dnes je kaplnka skôr marketingovou ikonou výrobcu vín Paul Jaboulet Âiné, ktorý ju má na pozemku a víno sa volá „La Chapelle“. Celá apelácia má necelých 140 hektárov vinohradov, ale vína odtiaľto sú legendárne. Strmý svah ani nedovoľuje pomýšľať na mechanizáciu, preto je tu podiel ručnej práce enormný. Najslávnejší výrobcovia sú Chapoutier, Chave, Paul Jaboulet Âiné, Guigal.
Mourvédre z Bandolu
Medzi Toulonom a Marseille leží malá apelácia, pokrývajúca osem dediniek, ktorá popiera klebety o provensálskych vínach. Hovorí sa, že odtiaľto sú iba ružové, všetky sú nekvalitné a sú predražené, lebo ich aj tak pijú iba turisti. V Bandole sa robia ružové. Ale ružové s veľkým R. V Bandole sa však robia hlavne červené, ktorých kvalita sa radí k francúzskej špičke. Krajina, kde sa pestujú, susedí bezprostredne so Stredozemným morom, ale vinohrady od mora zväčša oddeľuje pás vrchov. Hrozno sa pestuje na rovine aj na príkrych svahoch. V zmesi dominuje mourvédre a vína v pivnici vedia pekne vyzrieť. Zvyčajne dosahujú vrchol zrelosti okolo šiesteho roku, ale lepšie kusy sa zlepšujú aj desať rokov. Medzi najlepších výrobcov patria Ott, Pibarnon, Bunan.
Grenache vo vínach Châteauneuf-du-Pape
I keď meno tohto vína je u nás synonymum akéhosi francúzskeho luxusu, 9 z 10 opýtaných nevie, o čo sa jedná. Châteauneuf-du-Pape je jednak sídlo alternatívneho pápeža z obdobia dvojitého pápežstva v 14. storočí. Zároveň je to atraktívne víno z oblasti južnej Rhôny, ktoré sa dorába v okolí spomínaného mesta. Miestne vinohrady uchvátia návštevníka tým, že sú vysadené na úplne kamennom podloží, povrch vyzerá ako štandardné štrkovisko na ťažbu stavebného materiálu, veľkosť kameňov má priemerne rozmery tenisovej lopty. Kamene fungujú ako akumulátor tepla a v noci vyhrievajú hrozno. To je dosť zarážajúce, keď si uvedomíme vysoké priemerné denné, či sezónne teploty v oblasti. Miestne odrody naozaj potrebujú extrémne teplo na plné dozretie. No a v tomto prípade je to hlavne grenache, ťažný kôň vín Châteauneuf-du-Pape. Často publikovaná informácia o 13 povolených odrodách vyznieva skoro ako vtip, keď vám všetci vinári na mieste deklarujú obsah odrody grenache od 80% do 100%. Elegantné červené tu robí veľa výrobcov, najznámejší sú snáď Beaucastel, Clos du Mont-Olivet, Clos de Papes, Domaine du Vieux Télegraphe.