BRATISLAVA 18. decembra (WEBNOVINY) – Štvrtkový druhý ročník bratislavskej exhibície Tennis Classic síce nemal v portfóliu také extrémne zvučné meno, akým bol na vlaňajšej premiére Američan Pete Sampras proti Dominikovi Hrbatému, ale ponúkol komplexnejší, pestrejší a športovo ortodoxnejší zážitok bez rozptyľujúcich sprievodných prvkov programu. Škoda, že len približne 1500 divákom pri štvortisícovej kapacite Sibamac arény NTC, pretože cena vstupeniek od 30 eur bola únosná.
„Dúfam, že sa to ľuďom páčilo tak, ako mne na dvorci. Mal som trošku obavy, ale napokon to bolo v pohode a užil som si tento prvý zápas pred domácim publikom po dlhšej dobe,“ povedal olympijský víťaz zo Soulu 1988 Miloslav Mečíř po deblovom triumfe 8:6 spolu so svojím bývalým zverencom Karolom Kučerom proti tandemu povestných šoumenov z Francúzska Henri Leconte – Mansour Bahrami. „Keď chce človek proti týmto profíkom na zábavné prvky predviesť nejaký elegantný ´shot´, ktorý nehrával či netrénoval, porobí chyby, ale stačí spočiatku dať pár lôpt do dvorca, dostať sa do svojich topánok – ako sa hovorí – a potom už idú vychádzajú aj tie rôzne finesy. Chvíľku však trvalo, kým sme si zvykli na ich prístup: oni dvakrát nahrajú, potom to zrazu naplno ´zabijú´…. Ťažko to teda odhadovať a prispôsobovať sa, celkovo to však, samozrejme, bolo také zdvorilostnejšie,“ podotkol Mečíř, ktorý takmer nepochybne ako prvý v histórii má za sebou skúsenosť s elektronickým systémom Jastrabie oko z lavičky i kurtu.
„Miloš mal tendenciu stále ma koučovať,“ so smiechom nadviazal Kučera a dodal: „Občas som to tam ´osolil´, ale táto štvorhra predsa len bola najmä o ´švande´. Myslím si, že sme povymýšľali zaujímavé veci, bolo to príjemné, hoci sme nejako zvlášť netrénovali. Nechávali sme to na improvizáciu. Rád by som si však zahral aj nejaký vážnejší zápas. Objavujem sa v nemeckej bundeslige tímov, tam to občas býva ako o život, môžem sa realizovať. S viacerými kamarátmi, ktorí v minulosti neboli úplne top, napríklad Čechom Bohdanom Ulihrachom sme sa však zhodli, že by takýchto príležitostí mohlo byť viac. Azda to postupne bude lepšie. Samotné podujatie Tennis Classic má dobre rozbehnutú tradíciu, organizátori odviedli super robotu, bolo to výborne pripravené. Ak by prišli McEnroe či Borg – viem, že Roman Šmotlák chystá do budúcnosti rôzne varianty – ľudia by si určite našli cestu, hoci dnes musia obracať každú korunu.“
Výsledok v prospech slovenského páru, pochopiteľne, nebol príliš podstatný a výrazne ho relativizuje napríklad skutočnosť, že na dva gemy sa pomiešali páry a zopár fiftínov dokonca absolvovali traja proti jednému. „Miloš mi požičal drevenú raketu, oživil mi tým pekné spomienky,“ pochválil sa Leconte. Bahrami dokonca hral aj s panvicou a skonštatoval: „Naposledy som také čosi držal pri tenise v ruke pred 45 rokmi. Táto však bola oveľa ťažšia, na nasledujúci gem som úplne stratil cit pre údery.“ Pôvodom iránsky svetobežník, ktorý trávi mimo svojho parížskeho domova 35 – 40 týždňov v roku (do polovice januára má v itinerári Nórsko, Maroko i Austráliu), bol na Slovensku už po tretí raz a pochvalne skonštatoval: „Je to pekná krajina a stále sa mení k lepšiemu.“ Leconte s predstieraným pobúrením povedal: „Ako je možné, že máte krajší tenisový stánok ako sú všetky u nás?! Určite prídeme aj budúci rok, ak nás pozvú. Revanš? Súperov rozprášime!“ Mečíř pobavene zareagoval: „Nehodláme si kaziť bilanciu.“
V atraktívnej dvojhre medzi wimbledonskými víťazmi Chorvát Goran Ivaniševič zdolal Nemca Michaela Sticha 3:6, 6:3, 10:8 (zápasový tajbrejk). Ivaniševič úradoval obávaným servisom, zaujal švihovými údermi spod úrovne kolien a priebežne zo žartu cvičil zberačov „trúsením“ loptičiek. Súperovi férovo vyžiadal Hawk-Eye, keď šípil, že ho čiarový rozhodca ukrátil – mal pravdu! Neskôr dokonca za Nemca objednal kontrolu Leconte z lóže a pri jednom totálne nevydarenom podaní až azda dva metre za základnú čiaru sa asi zrodil svetový rekord v zbytočnosti testu. Stich upútal predovšetkým účinnými narážanými krížnymi kontrami z oboch strán, ale aj odvahou, keď čakal Chorvátov prvý servis približne meter v dvorci. Tribúny priviedla do varu dlhočizná výmena bekhendových slajzov so vzdychaním á la ženský tenis, ale aj nekonečná volejová etuda.
„Obaja stále chceme víťaziť, ale zároveň aj baviť fanúšikov,“ skonštatoval Ivaniševič a so smiechom pripomenul: „Štyri roky po triumfe nášho tímu v daviscupovom finále som sa sem rád vrátil. Uvedomujem si to ešte intenzívnejšie, keď vidím v tejto hale Miloša a Karola.“
SITA