BRATISLAVA 14. novembra (WBN/PR) – Kultúrna jeseň v Bratislave je v plnom prúde (viac o podujatiach Kultúrnej jesene na www.bkis.sk). Ako pozvánku v polčase jesene pripravilo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, spoločne s Ministerstvom kultúry SR, regiónom Čierny Hron a Čiernohronskou železničkou, uvedenie parnej lokomotívy – U 34 Joy do života po jej rekonštrukcii.
Podujatie sa uskutoční vo štvrtok, 15. novembra 2012 o 15.00 hod., pri historickom objekte SND na Námestí E. Suchoňa.
Unikátna najstaršia zachovaná úzkorozchodná parná lokomotíva Slovenských lesných železníc – U 34 „Joy“ sa po vyše pol storočí navráti do aktívnej prevádzky.
Prezentácia parnej lokomotívy bude prebiehať v čase od 12.00 – 17.00 h. Slávnostné uvedenie do prevádzky, „vypustenie pary“ a zapískanie sa uskutoční za účasti hostí o 15.00 h. Súčasťou programu bude vystúpenie country skupiny Arion, programom sprevádza moderátor Vlado Vondrák.
História parnej lokomotívy U 34 „Joy“:
Jej životný príbeh sa začal v roku 1906 v strojárňach Maďarských kráľovských štátnych dráh v Budapešti. Pod výrobným číslom 1879 bola vyrobená pre vtedajšieho veľkoobchodníka Jánosa Filipa Gläsingera – majiteľa pomerne krátkej, len 7,5 km dlhej lesnej železnice Vondrišeľ (dnes Nálepkovo) – Henclová vo východnej časti Slovenského Rudohoria. S označením „Jószef Fülöp“ (čo bolo pravdepodobne meno niektorého z Glesingerových synov), neskôr po znárodnení zmeneným na „ŠLD 1“ poctivo slúžila pri zvážaní dreva celých 55 rokov, až do uzatvorenia lesnej železnice v roku 1960. Akýmsi zázrakom však unikla likvidácii a takmer štvrťstoročie prečkala opustená a zabudnutá v areáli píly v Nálepkove. Možno pomohlo čiastočné zasypanie lokomotívy hromadou pilín, možno odľahlosť oblasti, možno zázrak – isté je, že keď v lete roku 1984 preskúmaval zvyšky lesnej železnice jeden z nadšencov a záchrancov Čiernohronskej železnice v Čiernom Balogu, pán Štefan Muka – lokomotíva tam ešte stála. Vďaka jeho ohromnému nadšeniu sa mu podarilo dohodnúť s vedením Lesného závodu Margecany darovanie, na prvý pohľad žalostných zvyškov lokomotívy Čiernohorskej železnice a pre U 34 „Joy“ tým začal jeho „druhý život“.
28. mája 1986 zaistil pán Muka jej naloženie na železničný vozeň a odvoz do Podbrezovej. Odtiaľ bola vďaka nezištnej pomoci pracovníkov dopravy vtedajších Švermových železiarní, pánov Giertliho, Gotlieba, Lička a Majera i zástupcov ZO SZM URBION Banská Bystrica Vladimíra Paška a Alexandra Kálmana prevezená do depozitára Čiernohronskej železnice na Štiavničke. Dobrovoľní brigádnici ČHŽ vykonali počas nasledujúceho leta jej základnú konzerváciu a takto ošetrená prečkala v novo postavenom depe ČHŽ do roku 2002. Po vynútenom opustení areálu depozitára Štiavnička bola lokomotíva premiestnená do prenajatého depa pôvodných dielní lesnej železnice v Hronci, kde čakal ďalších osem rokov na lepšie časy.
Až v roku 2010 sa podarilo Čiernohronskej železnici získať pre jej opravu finančné zdroje z projektu financovaného fondom „Pro Slovakia“ Ministerstva kultúry SR – Nadáciou Slovenského plynárenského priemyslu vo výške 18 000 € a následne v roku 2011 priamo zo zdrojov Ministerstva kultúry SR ďalšiu čiastku vo výške 29 000 €. Lokomotíva tak mohla byť odovzdaná firme pána Jána Kosíka z Borinky pri Bratislave k rozsiahlej a veľmi precízne vykonanej oprave do prevádzkyschopného stavu. Veľká pozornosť bola venovaná predovšetkým unikátnemu uhľovému rozvodu parného stroja „Joy“, resp. „Kluge“ podľa ktorého má dnes lokomotíva svoje meno. Označenie tabuľkou „Č.H.L.D.“ s poradovým číslom „2“ potom zaraďuje lokomotívu do prvorepublikovej označovacej schémy Čiernohronskej lesnej dráhy, teda do obdobia „zlatého veku lesných železníc na Slovensku“.