Vo využívaní eurofondov tradične zaostávame. Stihneme vyčerpať zvyšné miliardy do konca roka 2023?

Zdravotníctvo, eurofondy
Z eurofondov v programovom období 2014 - 2020 využilo Slovensko zatiaľ necelú polovicu z pätnástich miliárd eur. Foto: ilustračné, Gettyimages

Hoci je Slovensko členom Európskej únie (EÚ) už sedemnásť rokov, využívanie miliardových investícií z európskych fondov stále sprevádzajú problémy. Nevieme ich riadiť a čerpať efektívne, primerane rýchlo a bez väčších nedostatkov. Ide pritom o významné zdroje na rozvoj krajiny a znižovanie regionálnych rozdielov.

Z hľadiska čerpania európskych zdrojov patríme k najhorším spomedzi členských štátov EÚ. Eurofondy sa navyše stali strašiakom, symbolom netransparentnosti a korupcie. Platí to aj pre programové obdobie 2014 až 2020, ktoré sa už síce skončilo, ale peniaze z neho môžeme zo spoločného eurorozpočtu ešte dočerpať do konca roka 2023.

Využívanie prostriedkov EÚ vo všetkých jedenástich programoch, vrátane Programu rozvoja vidieka, podľa informácií Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ku koncu vlaňajška dosiahlo takmer 6,5 miliardy eur. Teda takmer 42 percent z celkovo viac ako 15 miliárd eur. Zazmluvnenie projektov z európskych zdrojov dosiahlo necelých 12,5 miliardy eur, čiže 81 percent.

Nie je to dobrý signál

Na problémy v tejto oblasti najnovšie poukázal Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) v stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2020. Nízky objem čerpania eurofondov nie je podľa kontrolórov dobrým signálom najmä teraz, keď sú verejné zdroje výrazne zaťažené mimoriadnymi výdavkami na zmiernenie vplyvov pandémie koronavírusu.

Podľa ministerstva investícií, ktoré po transformácií z bývalého úradu podpredsedu vlády vedie vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí), je aktuálny stav čerpania eurofondov stále poznačený problematickým čerpaním z minulosti. Finančné prostriedky sa často míňali na poslednú chvíľu, čo poznačilo aj začiatok a plynulosť programového obdobia 2014 až 2020.

„Čerpanie zdrojov EÚ sa vždy viaže na európsku legislatívu, ktorej oneskorený termín účinnosti a zavádzanie nových pravidiel tiež v značnej miere ovplyvňuje najmä nastavenie a štart samotnej implementácie,“ uviedol odbor komunikácie rezortu investícií pre Webnoviny.sk.

K tomuto neuspokojivému stavu podľa neho v nemalej miere prispievali byrokratizácia, nízka transparentnosť prideľovania zdrojov EÚ a tiež komplikovanosť procesov, na ktorých odstránenie sa od prevzatia tejto agendy ministerstvo sústreďuje.

Veronika Remišová
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Dopravné projekty

NKÚ tiež upozornil, že pri dopravných projektoch môžu kedykoľvek nastať stavebnotechnické problémy, ako aj problémy pri verejnom obstarávaní, preto môžu vzniknúť komplikácie, ktoré by v prípade nestihnutia zmluvných termínov mali citeľný vplyv na štátny rozpočet.

Remišovej rezort tvrdí, že to nie je reálna hrozba a nepredpokladá nevyužitie zdrojov EÚ. V rámci minulého programového obdobia 2007 až 2013 nemal Operačný program Doprava problémy s vyčerpaním alokácie.

„Keďže pri dopravných projektoch ide o veľké infraštruktúrne projekty, s ktorými sa prirodzene spájajú rôzne problémy, riadiaci orgán si priebežne vyhodnocuje pokrok v implementácii projektov a vytvára si zásobníky náhradných projektov,“ podotklo ministerstvo investícií.

Eurofondy by nemali prepadnúť

V programovom období 2014 až 2020 sú dopravné projekty súčasťou Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako riadiaci orgán tohto programu v súvislosti s vyjadrením kontrolórov tiež tvrdí, že žiadne eurofondy v tomto smere nemôžu prepadnúť.

Ak pri korekciách, či nezrovnalostiach vznikajú výdavky, ktoré musí hradiť štát, uvoľnené prostriedky idú podľa ministerstva na ďalšie projekty.

„Rezort dopravy venuje dopravným projektom z eurofondov veľkú pozornosť. Pravidelne rokujeme so všetkými kľúčovými prijímateľmi a dopĺňame projekty do súčasnej alokácie, ako aj do zásobníka pre prípad neočakávaných komplikácií,“ priblížil Mikuláš Virág z odboru komunikácie ministerstva dopravy.

Ak komplikácie nenastanú, projekty budú pripravené do ďalšieho do ďalšieho programového obdobia, resp. do Plánu obnovy, čím zabezpečia plynulé čerpanie v novom programovom období 2021 až 2027.

Využili sme necelú polovicu

Využívanie eurofondov k 31. máju 2021 vzrástlo na vyše sedem miliárd eur, čo je 46 percent z celkovej sumy. Kontrahovanie projektov dosiahlo skoro 13 miliárd eur, teda 84,5 percenta. Do konca roka 2023 tak zostáva z peňazí EÚ vyčerpať ešte viac ako osem miliárd eur, čiže 54 percent alokácie.

Ako v rámci každého programového obdobia, čo vyplýva z prirodzenej krivky programového a projektového riadenia, sa podľa rezortu investícií najväčšia časť výdavkov bude čerpať práve v zostávajúcom období.

„V rámci tzv. nového krízového manažmentu by sa za účelom zabezpečenia rovnomerného čerpania do konca roka 2023 malo vyčerpať tento rok 2,86 miliardy eur, čo by predstavovalo nárast čerpania na 58 percent alokácie programového obdobia 2014 – 2020, teda na 9,3 miliardy eur,“ uvádza rezort investícií.

Naplnenie tohto plánu je už v rukách jednotlivých riadiacich či sprostredkovateľských orgánov, no pri stálej systémovej a metodickej podpore ministerstva investícií ako centrálneho koordinačného orgánu pre eurofondy. Ministerstvo zaviedlo nový krízový manažment na základe materiálu s úlohami pre jednotlivých ministrov a uznesenia, ktoré vláda schválila 28. apríla.

Spoluzodpovednosť Smeru

Do výmeny vlády po vlaňajších voľbách zodpovedali za eurofondy v programovom období 2014 až 2020 vlády na čele so Smerom-SD. A to konkrétne vtedajší vicepremiéri pre investície a informatizáciu za túto stranu Ľubomír Vážny (do marca 2016), Peter Pellegrini (do marca 2018) a Richard Raši (do marca 2020).

Poslední dvaja sú po následnom odchode viacerých poslancov zo Smeru-SD predsedom, resp. podpredsedom strany Hlas-SD. Koncom marca 2020 po výmene vlády dosahovalo čerpanie zdrojov EÚ necelých päť miliárd eur, teda 32 percent a zazmluvnené boli projekty za takmer 11 miliárd eur, resp. vyše 70 percent.

Poslanec Richard Raši hovorí, že minulé programové obdobie sa reálne rozbehlo až koncom roku 2015, keď Európska komisia schválila všetky operačné programy. Z nového programového obdobia 2021 až 2027 už ubehlo pol roka, podľa neho tiež nemáme vyčerpané ani euro a ďalší rok zrejme mať nebudeme.

Pod priemerom EÚ

„Slovensko bolo v čerpaní pod priemerom EÚ, ale to boli presne tie peniaze, ktoré mali ísť za exministra Plavčana (minister školstva Peter Plavčan v tretej vláde Roberta Fica za SNS, pozn. redakcie) na vedu a výskum a táto šesťstomiliónová výzva bola pozastavená,“ pripomenul Raši.

Tvrdí, že keď skončil ako vicepremiér, čerpanie už bolo rozbehnuté a na dočerpanie zostávali takmer štyri roky.

Richard Raši
Poslanec NR SR a podpredseda strany Hlas-SD Richard Raši. Foto: archívne, SITA/Martin Medňanský

„Problém teda nie je v našom čerpaní, ale v tom, že ministerka Remišová zastavila veľa rozbehnutých projektov a nedokázala presmerovať nezazmluvnené peniaze na sanovanie škôd po koronakríze, hoci ju na to aj minister práce upozorňoval,“ dodal Raši.

Smer-SD sa k téme nevyjadril.

Strata vyše 150 miliónov eur

Aká je šanca, že do konca roka 2023 využijeme všetky zvyšné eurofondy? Ministerstvo investícií presviedča, že robí všetko preto, aby neprepadlo ani euro a vyčerpali sme všetky zostávajúce finančné prostriedky. V programovom období 2014 až 2020 však už Slovensko prišlo z eurofondov o vyše 150 miliónov eur.

S cieľom zabrániť akýmkoľvek ďalším dekomitmentom, teda trvalým stratám eurofondov pre nenaplnenie minimálnych hraníc čerpania v danom roku, boli zavedené viaceré opatrenia. Zmenil sa kompetenčný zákon a vzniklo ministerstvo investícií, pod rezort boli presunuté regionálne operačné programy a program Technická pomoc.

Zároveň boli presunuté nezazmluvnené prostriedky EÚ na odstraňovanie a zmiernenie dôsledkov pandémie a už vlani v apríli boli realokované peniaze vo výške 1,1 miliardy eur na zmiernenie vplyvov najviac postihnutých oblastí. Popri tom sa podľa rezortu investícií zjednodušili procesy implementácie eurofondov, zaviedol sa spomínaný systém krízového manažmentu.

Tretí balíček podpory

S Európskou komisiou sa zároveň podarilo vyrokovať aj tretí balíček podpory na zmiernenie vplyvov krízy na Slovensku v podobe dodatočných zdrojov EÚ v objeme 780 miliónov eur, ktoré pôjdu na podporu aktivít na udržanie a vytváranie pracovných miest, pokračovanie poskytovania sociálnych služieb občanom vrátane terénnej práce a komunitnej starostlivosti.

„Financovať sa bude aj zvyšovanie odolnosti zdravotníckeho systému. Pomoc má byť poskytnutá aj regiónom vo forme financovania zelených aktivít aj na zatepľovanie bytových domov, zvýšenie kapacít základných škôl a zvýšenie odborného vzdelávania,“ ozrejmilo ministerstvo investícií.

V rámci boja s pandémiou budú finančne podporení zamestnanci v prvej línii ako sú zdravotníci alebo policajti a hasiči.

„Keďže súčasná kríza má za následok aj zvyšovanie počtu najodkázanejších osôb, pomoc bude smerovať aj na pokračovanie distribúcie potravinových balíčkov pre tieto osoby,“ dodal rezort investícií. Aktuálne sa už začali vyhlasovať prvé výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné prostriedky z týchto dodatočných zdrojov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ľubomír VážnyMikuláš VirágPeter PellegriniPeter PlavčanRichard RašiRobert FicoVeronika Remišová
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaHlas-SDMDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRMinisterstvo investíciíregionálneho rozvoja a informatizácie SRSMER-SDSNSZa ľudí