BRATISLAVA 26. februára (WEBNOVINY) – Vodné dielo Slatinka je často chápané ako nechcené, aj keď je jeho dôležitou úlohou znižovanie povodňových prietokov na Slatine a Hrone.
Jeho výstava je plánovaná už 50 rokov, no pre nedostatok zdrojov v predchádzajúcich obdobiach a tiež pre protesty obyvateľov z vysídlenej obce Slatinka a aktivistov zo združenia Slatinka ešte stále nestojí.
Ako ďalej pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Vodohospodárskej výstavby (VVB) Diana Migaľová Baschierová, nestojí aj napriek tomu, že jeho projekt vyhovel všetkým požiadavkám na takúto stavbu, ako bezpečnostným, tak aj ekologickým.
„V období rizika povodní v okolí Slatinky, ktoré sú momentálne veľmi aktuálnym problémom, sa jasne ukazuje potreba výstavby Vodného diela Slatinka,“ poznamenala. Zároveň dodala, že zásady ekologicky optimálneho využívania vody ako súčasti krajiny, nevyhnutná potreba úžitkovej vody pre poľnohospodárstvo a priemysel Pohronia, od Zvolena až po Levice, sú premietnuté do projektu vodného diela.
Obrazom: Povodne vo Zvolenskej Slatine
Vodné dielo by pomohlo
V momentálnej situácii, kedy sa rieka Slatinka opakovane vylieva z brehov a ohrozuje obyvateľov aj majetok priľahlých obcí, sa protesty združenia Slatinka proti výstavbe vodného diela podľa Migaľovej Baschierovej javia ako jednostranný záujem úzkej skupiny ľudí, bojujúcich proti vodnému dielu, ktoré by v konečnom dôsledku poslúžilo všetkým obyvateľom.
Vodohospodárska výstavba je združením napádaná, že výstavbou vodného diela sleduje len svoje vlastné ciele. „No každoročné problémy so záplavami a s vylievaním sa tokov v okolí Zvolenskej Slatiny potvrdzujú nutnosť výstavby diela Slatinka, ktorá sa aj pre prieťahy s aktivistami stále nepostavila,“ vysvetlila hovorkyňa VVB.
Navrhnutá koncepcia na zabezpečenie dostatku vody v Hrone počítala s tromi nádržami – Slatinkou ako akumulačnou, Môťovou ako vyrovnávacou a Veľkými Kozmálovcami ako nárazovou nádržou.
Z tejto sústavy boli podľa jej slov postupne vybudované nádrže Môťová (v rokoch 1953 až 1958) a Veľké Kozmálovce (v rokoch 1985 až 1988). Hlavná nádrž Slatinka dodnes nie je vybudovaná. „Pokiaľ by stála, už roky mohli obyvatelia Zvolenskej Slatiny prečkať jarné dažde a topenie sa snehu bez strachu o svoje životy a majetok,“ dodala pre agentúru SITA.
Výstavbe bránia aktivisti
Prvé kladné záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie získalo vodné dielo Slatinka v roku 1996.
Platnosť záverečného stanoviska bola časovo neobmedzená, pričom v roku 2006 začal platiť nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa ktorého už platnosť stanoviska bola obmedzená.
V snahe vyjsť v ústrety združeniu Slatinka, ktoré sa aktívne zasadzuje proti výstavbe vodného diela, požiadalo ministerstvo životného prostredia v roku 2007 Vodohospodársku výstavbu o zopakovanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa nového zákona.
VVB aj v druhom procese opätovne získala kladné stanovisko, čo znamená, že z hľadiska vplyvov na životné prostredie je vodné dielo Slatinka v poriadku.
Združenie Slatinka vo februári 2010 podalo žalobu na Krajský súd Bratislava, pričom žalovaným bol rezort životného prostredia, a to kvôli tomu, že proces posudzovania vplyvov, ku ktorému ministerstvo vydalo kladné stanovisko, je podľa názoru aktivistov združenia nezákonný.
„Preto žiadali zrušiť záverečné stanovisko k spomínanému procesu,“ priblížila hovorkyňa VVB Diana Migaľova Baschierová. Bratislavský Krajský súd 8. apríla 2011 zastavil konanie vo veci preskúmania postupu a zásahu Ministerstva životného prostredia SR a jeho záveru k procesu posudzovania vplyvov Vodného diela Slatinka na životné prostredie. Najvyšší súd SR potvrdil uznesenie Krajského súdu Bratislava ako vecne správne.
Účastníkom územného konania je aj Združenie Slatinka, dosiaľ jeden z najaktívnejších odporcov výstavby nádrže Slatinka. Ako opakovane už viac rokov upozorňuje, zatopiť sa má údolie s cennými biotopmi a ojedinelými prírodnými spoločenstvami a obec Slatinka, v súčasnosti časť Zvolenskej Slatiny.
Aktivisti dielo považujú za pochybné
Výstavba diela by podľa aktivistov združenia bola zároveň plytvaním verejných prostriedkov, keďže jej účelnosť a verejnoprospešnosť je pochybná. Celospoločenská priorita – zabezpečenie minimálnych prietokov Hrona – bude totiž bez odberov vody pre súkromných investorov zachovaná aj bez výstavby vodného diela Slatinka.
Podľa aktivistov združenia by si preto prípadnú výstavu zdroja vody mali financovať súkromní investori, ktorých potreba vody vyvoláva riziko sezónneho nedostatku vody na dolnom Hrone, ale nie štát z verejných zdrojov.
„Najväčší potenciálny odberateľ – jadrová elektráreň Mochovce – sa opakovane bráni, že by vodu z vodného diela Slatinka na svoju prevádzku potreboval, a to aj po dostavbe 3. a 4. bloku. Jedno však zostáva rovnaké stále – pre stavbu s návratnosťou investície viac ako 450 rokov je obmedzované využívanie rozsiahleho územia, hrozí zbúranie časti rekreačnej oblasti Zvolena a dedinky Slatinka a nie je možná účinná ochrana mimoriadne cenných prírodných spoločenstiev s vysokou biodiverzitou,“ uviedla Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.