Bankovníctvo v deväťdesiatych rokoch nemalo s ozajstným bankovníctvom podľa analytika veľa spoločného

Slovenské koruny, bankovky, peniaze, mince
Ilustračné foto. SITA/Michal Burza

História slovenského bankového sektora sa dá rozdeliť na roky predprivatizačné do roku 2001 a poprivatizačné od roku 2002, kedy najväčšie banky boli predané zahraničným vlastníkom. „Bankovníctvo na Slovensku v deväťdesiatych rokoch nemalo s ozajstným bankovníctvom veľa spoločného. Najväčšie banky boli vlastnené štátom a defacto fungovali ako predĺžené ruky vládnej moci,“ povedal pre agentúru SITA hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. Až privatizácia bánk podľa neho skutočne priniesla zmenu.

V roku 1989 bola naplánovaná reštrukturalizácia bankového sektora a koncom roka vyšli aj dva zákony. Štátna banka československá sa rozdelila na samostatnú emisnú banku a samostatné komerčné banky. Vznikli tak Štátna banka československá Praha s funkciou ústrednej banky štátu a banky bánk, ďalej Komerční banka Praha, Všeobecná úverová banka Bratislava a Investičná banka Praha. So zánikom Česko-Slovenska zanikla aj Štátna banka československá a jej úlohu zabrali národné banky Národná banka Slovenska na Slovensku a Česká národní banka v Česku.

Vznik súkromných bánk

Slovenská štátna sporiteľňa získala od januára 1990 univerzálnu bankovú licenciu a stáva sa z nej univerzálna obchodná banka. V roku 1991 vstupuje na peňažný a kapitálový trh. V roku 1994 sa transformuje na Slovenskú sporiteľňu, akciovú spoločnosť. Prvá súkromná banka, ktorá na Slovensku vznikla, bola Tatra banka. „V rokoch 1991 až 1992 vzniklo a fungovalo jedenásť komerčných bánk,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.

Úverovanie na Slovensku v deväťdesiatych rokoch nebolo vôbec také prísne, ako je to v súčasnosti. „Úvery podnikom banky rozdávali podobne ako sa rozdávajú dotácie z verejného rozpočtu, podľa politických kritérií, bez reálnej biznisovej a finančnej návratnosti,“ skonštatoval Štefanides. Výsledkom tohto rozdávania peňazí bola podľa neho insolventnosť štátnych bánk na prelome milénia. „Nesplácané úvery tvorili 30 až 40 % úverov, banky boli pred bankrotom, ľudovo povedané vytunelované,“ pokračoval Štefanides.

Bolo zrejmé, že bez vstupu zahraničného kapitálu a know-how tieto najväčšie banky budú podľa Štefanidesa brzdou ekonomického rozvoja. Zároveň stiahnu so sebou aj tú zdravú časť zvyšku sektora, ktorú tvorili menšie zahraničné banky, ktoré vznikli na zelenej lúke a snažili sa prinášať na Slovensko aj v deväťdesiatych rokoch naozajstnú kultúru bankovníctva. Privatizácia sa začala pripravovať v roku 1998. Pred privatizáciou však reformná vláda Mikuláša Dzurindu musela štátne banky ozdraviť, predovšetkým zobrať z nich späť politicky motivované nesplácané úvery a doplniť aspoň minimálny objem kapitálu.

Privatizácie a transformačné procesy

Privatizácia najväčšej slovenskej banky, Slovenskej sporiteľne, bola vyhlásená v roku 2000, pričom v prvom kole traja záujemcovia ponúkli pre Ministerstvo financií SR nižšie sumy a tak ich navýšili. Víťaz privatizácie, Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen, zaplatil za 87,18 % akcií Slovenskej sporiteľne podľa Cesnakovej 425 mil. eur (18,4 mld. Sk). Privatizácia sporiteľne sa zavŕšila podpisom zmluvy v januári 2001. V banke sa postupne spustil transformačný proces, ktorý sa úspešne dokončil v druhej polovici roka 2002.

Druhou veľkou privatizáciu bola privatizácia Všeobecnej úverovej banky, dnešnej VÚB banky, ktorá sa ukončila v novembri 2001 podpisom zmluvy o kúpe majoritného podielu talianskou bankou IntesaBci, v súčasnosti Intesa Sanpaolo. Štátu sa v tom období podarilo predať aj Investičnú rozvojovú banku, a to maďarskej banke OTP. Neskôr sa sprivatizovali aj menšie banky, ako napríklad Istrobanka, Poštová banka a Banka Slovakia.

Rozbeh úverovania

Privatizácia podľa Štefanidesa naštartovala nielen reálne financovanie podnikateľského sektora, no najmä otvorila možnosti financovať sa aj občanom a domácnostiam. Tie boli dovtedy na okraji záujmu veľkých bánk. Prvú hypotéku poskytli až v roku 1998 a do roku 2002 to bol podľa Štefanidesa skôr exkluzívny produkt. Úrokové sadzby sa blížili k 20 % a aj možnosti domácností obsluhovať takéto úvery boli veľmi limitované.

S príchodom nových, etablovaných zahraničných vlastníkov sa záujem bánk o financovanie občanov dramaticky zmenil. „Pomohol samozrejme aj pokles úrokových sadzieb, ktoré súviseli s reformami a priradením Slovenska späť do pro-európskej integrácie, z ktorej sme boli počas divokých deväťdesiatych rokov vyradení,“ pokračoval Štefanides. Po privatizácii tak nastal podľa neho úverový boom v retaili, ktorý v podstate trvá až doteraz.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marta CesnakováZdenko Štefanides
Firmy a inštitúcie Slovenská sporiteľňaVÚB Všeobecná úverová banka