Čo je Medzinárodný menový fond a na čo slúži

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Kristalina Georgieva
Kristalina Georgieva. Foto: archívne, SITA/AP.

Udržiavanie stability v medzinárodnom finančnom systéme je nevyhnutnosťou na udržanie hospodárskeho rastu v prepojenej globálnej ekonomike. V súvislosti s udržiavaním stability výmenného kurzu, so zvládaním finančnej krízy či s podporou medzinárodného obchodu spájame Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý pomáha prekonávať problémy, do ktorých sa krajiny dostanú.

Poslanie a ciele MMF

Korene MMF siahajú až do roku 1945, kedy vznikol ako súčasť dohody z Bretton Woods, ktorá sa snažila podporiť medzinárodnú finančnú spoluprácu zavedením systému konvertibilných mien s pevnými výmennými kurzami. Dolár bol v tom čase vymeniteľný za zlato za 35 dolárov za uncu.

MMF považujeme za medzinárodnú organizáciu sídliacu vo Washingtone, ktorá zhromažďuje obrovské množstvo údajov o národných ekonomikách, medzinárodnom obchode a globálnej ekonomike v súhrne. Organizácia tiež poskytuje pravidelne aktualizované ekonomické prognózy na národnej a medzinárodnej úrovni.

Medzi tri hlavné ciele MMF patria:

  1. Podpora medzinárodnej menovej spolupráce
  • cieľom je dosiahnuť stabilné výmenné kurzy v spolupráci s jednotlivými členskými krajinami, uľahčiť svetový obchod a podporovať vyvážený hospodársky rast
  1. Zabezpečenie stability v medzinárodnom finančnom systéme
  • snaha MMF predchádzať a zvládať finančné krízy spočíva v tom, že ponúka finančnú pomoc členským štátom, ktoré majú problém s platobnou bilanciou – pomáha to zabezpečiť stabilitu v globálnom finančnom systéme
  1. Budovanie kapacít a rôzne politické odporúčania
  • MMF pomáha posilňovať finančné a ekonomické systémy s cieľom podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

Členstvo v MMF

Každá členská krajina MMF má určenú kvótu, vyjadrenú v SDR (jednotná menová a účtovná jednotka), z ktorej musí časť zaplatiť v SDR alebo vo voľne vymeniteľnej mene a zostatok vo vlastnej mene.

Členská kvóta, ktorá sa určuje na základe ekonomickej pozície členskej krajiny voči ostatným členom, vo všeobecnosti vymedzuje základné aspekty spolupráce s MMF.

Hlavnou funkciou je určenie maximálnej výšky prostriedkov, ktorú má členská krajina ako povinnosť poskytnúť MMF. Určuje tiež hlasovacie právo každej krajiny, ďalej sa z nej odvádza výška finančných zdrojov, ktoré môže členská krajina čerpať z MMF a slúži ako kritérium pri alokácii SDR.

MMF má v pláne kryptomeny regulovať, ale nechce ich zakázať

Regulácia krypto oblasti sa stala jednou z hlavných priorít potom, ako sme mohli byť v priebehu minulého roka svedkami viacerých prepadov, počas ktorých mnohí prišli o nemalé finančné prostriedky.

Kristalina Georgieva, výkonná riaditeľka MMF, sa na stretnutí ministrov financií G20 v indickom Bengaluru vyjadrila, že podporuje reguláciu sveta digitálnych peňazí a to je ich najväčšou prioritou. Ich prvoradým cieľom je rozlišovanie digitálnych mien centrálnych bánk, ktoré sú kryté štátom a verejne vydanými krypto aktívami a stablecoinami.

Riaditeľka tiež povedala, že okolo klasifikácie digitálnych peňazí je mnoho nejasností a pripomenula, že kryptomeny, ktoré nie sú ničím kryté, sú vysoko špekulatívne a rizikové. Aj napriek tomu však podporila stablecoiny a dodala, že vytvárajú “rozumný priestor pre ekonomiku”.

Ako sa pozerá MMF na digitálne meny

Už viac ako polovica sveta sa snaží pracovať na vývoji digitálnej meny a aj európski legislatívci usilovne pracujú na tvorbe zákonov, ktoré by mohlo zastrešovať platenie digitálnym eurom. V rámci finančného začlenenia MMF uznáva, že najmä digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) ho majú potenciál zlepšiť tým, že obyvateľom bez bankového účtu poskytne bezpečný a pohodlný prístup k finančným službám.

Aj keď majú digitálne meny potenciál priniesť technologický pokrok, ktorý môže zvýšiť rýchlosť a efektívnosť finančných transakcií, MMF zdôrazňuje aj riziká či iné ťažkosti súvisiace s používaním digitálnej meny. Ochranu spotrebiteľa, finančnú integritu, rôzne opatrenia proti praniu špinavých peňazí, kybernetickú bezpečnosť alebo finančnú stabilitu môžeme zaradiť do týchto rizikových oblastí. MMF si je preto vedomý týchto rizík a zdôrazňuje potrebu účinnej regulácie a dohľadu.

MMF predstavil nový náčrt „novej triedy”

Nedá sa prehliadnuť, že MMF intenzívne skúma CBDC a ich možné účinky na svetový finančný systém. Predstavil náčrt cezhraničného platobného systému, ktorý používa jedinú účtovnú knihu na zaznamenávanie transakcií v digitálnej mene centrálnej banky (CBDC), programovateľnosť a vylepšený manažment informácií.

Na podujatí, ktoré sa konalo 19. júna v spolupráci s centrálnou bankou Maroka, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF, Tobias Adrian, uviedol nový typ platformy, ktorý by mohol byť prínosom pre individuálnych a inštitucionálnych používateľov prostredníctvom nižších poplatkov a rýchlejšieho času transakcií. „Niektoré zo 45 miliárd dolárov vyplatených každý rok poskytovateľom remitencií sa potom môžu vrátiť späť do vreciek chudobných,” uviedol.

Ďalej doplnil, že platforma by mohla pomôcť centrálnym bankám zasiahnuť na devízových trhoch, zhromažďovať informácie o kapitálových tokoch a riešiť spory.

MMF sa snaží pomôcť znížiť chudobu vo svete, podporuje obchod a finančnú stabilitu či hospodársky rast na celom svete. Dosahuje to prostredníctvom monitoringu budovania kapacít a poskytovaním úverov. Aj napriek tomu, že pracuje na týchto cieľoch spolu s ďalšími príslušnými krajinami, neustále čelí kritike za možné negatívne dopady svojich programov štrukturálnych úprav.

Zdroje https://cointelegraph.com/ https://cointelegraph.com/news/ https://www.ekonomicky.sk https://www.forbesindia.com

Článok vznikol v spolupráci s Trader 2.0

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jakub KraľovanskýKristalina GeorgievaTobias Adrian
Firmy a inštitúcie MMF Medzinárodný menový fond