Verejné financie skončia v tomto roku so schodkom o približne 400 miliónov eur vyšším, než bolo v schválenom rozpočte koncom vlaňajška.
Dôvodom je podľa rezortu financií najmä legislatíva, ktorú prijali poslanci bez riadneho legislatívneho procesu, pričom rozpočet s takýmito výdavkami nepočítal.
Úsporu nemožno očakávať
Aktuálna správa ministerstva financií hovorí o raste deficitu v porovnaní so schváleným rozpočtom o 0,41 %.
Kým rozpočet počítal s celkovým deficitom 6,44 % hrubého domáceho produktu (HDP), najnovší odhad je na úrovni 6,85 % HDP. V nominálnom vyjadrení ide o sumu 412 miliónov eur.
Skepsa sa rozširuje už aj do služieb, v ekonomickom raste sa podľa analytikov odráža pokles domácej spotreby
Kým rozpočet počítal s výdavkami v súvislosti s nárastom cien energií na úrovni 3,4 mld. eur, skutočné výdavky z národných zdrojov podľa odhadu dosiahnu úroveň približne 2,22 mld. eur. Okrem toho je predpokladané použitie prostriedkov z rozpočtu EÚ na úrovni 594 mil. eur.
Úsporu na strane výdavkov štátneho rozpočtu však nemožno podľa rezortu financií očakávať.
Väčšie nároky na rozpočet
Bude totiž potrebné zabezpečiť financovanie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou vo výške 720 mil. eur, ako aj zvýšenej platby za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 340 mil. eur v dôsledku akútnej situácie vo verejnom zdravotnom poistení.
Štátny rozpočet musí v tomto roku zabezpečiť financovanie pre opatrenia prijaté parlamentom a vládou, ktoré dosahujú objem takmer 1,6 mld. eur.
Inflácia na Slovensku klesla po vyše roku na jednocifernú hodnotu, analytici priblížili jej ďalší vývoj
Tie zahŕňajú napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov vo výške 524 mil. eur. Príslušná rezerva v rozpočte bola len necelých 860 mil. eur.
Aktualizácia daňovej prognózy má negatívny vplyv na deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2023 na úrovni 434 mil. eur. Ide najmä o výpadok odvodových príjmov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní či zvýšenie daňového bonusu na dieťa.
