Dlh Slovenska v posledných rokoch zdražel a môže zdražieť ešte viac. Prečo sme vnímaní ako rizikovejšia krajina?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Aukcie štátnych dlhopisov v súčasnej dobe ukazujú, že dlh Slovenska v posledných rokoch zdražel. Kým pred niekoľkými rokmi si štát požičiaval za úrok začínajúci nulou, dnes je to nad štyrmi percentami.

Ako povedal makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, dôvodom sú kroky Európskej centrálnej banky (ECB). Tá na jednej strane citeľne zvyšovala sadzby v reakcii na infláciu, na druhej strane obmedzovala svoje programy nákupov štátnych dlhopisov.

„A keďže sa dopyt ECB z trhu vytráca a sadzby rastú, začali sa výnosy na štátnych dlhopisoch vracať k ‚tradičnému mechanizmu‘, kedy zohľadňujú trhový vývoj a dávajú spätnú väzbu o dôveryhodnosti štátu. Investori tak zohľadňujú vývoj v krajine, fiškálne opatrenia, konsolidáciu a podobne,“ poznamenal Horňák.

Benevolentné trhy

Avšak ako povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis, to, že si drahšie požičiavame, nesúvisí s tým, že by trhy prehodnocovali rizikovosť slovenského dlhu a dlhodobú udržateľnosť verejných financií, hoci je jedna z najhorších v rámci .

„V tomto smere boli v ostatných rokoch trhy voči nám tolerantné a až benevolentné, keď prehliadali politickú neistotu a chaos a rôzne štedré výdavkové sociálne balíčky bez krytia zdrojmi,“ povedal Pánis.

Špecifikom podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza je to, že máme hranicu s Ukrajinou. Tá spôsobuje, že Slovensko je vnímané ako rizikovejšia krajina a že by sa vojna mohla potenciálne preliať aj ku nám.

Uťahovanie menovopolitických oprát

Riziková prirážka slovenských 10-ročných dlhopisov ostáva podľa Pánisa v zásade už niekoľko mesiacov nemenná na úrovni rádovo 125 -130 bázických bodov voči nemeckým dlhopisom.

Zásadne sa nezmenila ani po parlamentných voľbách. „Inak povedané, výsledok parlamentných volieb nijako podstatne nezamával rizikovosťou slovenského dlhu,“ doplnil Pánis.

Drahšie si aktuálne požičiavajú podľa Pánisa všetky štáty, vrátane tých, ktoré majú verejné financie v podstatnej lepšom stave. Nie je to teda podľa neho slovenská anomália a súvisí to s uťahovaním menovopolitických oprát. „Výnosové krivky, ktorých podstatná časť ležala pod nulou, sú prakticky nenávratne preč,“ skonštatoval Pánis.

Konsolidačný plán novej vlády

Rast sadzieb sa podľa Lörincza dotkol všetkých, ale Slovenska sa dotkol výraznejšie. „Kým v roku 2011 bolo úročenie našich dlhopisov blízke Nemecku, dnes si požičiavame drahšie ako Španieli a skoro tak draho ako Gréci, dvaja hriešnici dlhovej krízy. Taliansko si však požičiava ešte asi o 0,5 – 0,8 percentného bodu drahšie ako my,“ hovorí Lörincz.

Horňák predpokladá, že výnos štátnych dlhopisov sa bude držať okolo úrovne 4 % dlhšie obdobie. No dôležitým faktorom bude, aký konsolidačný plán predstaví nová vláda.

„Ak tento nebude realistický a pre investorov uveriteľný, je možnosť, že naše výnosy zamieria aj vyššie. Všetky oči tak smerujú na plány prichádzajúcej vlády,“ uviedol Horňák. Aj Pánis tvrdí, že ak by nová vláda nerobila dostatočnú fiškálnu konsolidáciu a nezlepšila by, či dokonca by zhoršila, rastový potenciál slovenskej ekonomiky, reakcia trhov sa môže zmeniť.

„Trh si teda bude všímať, akú hospodársku politiku bude nová vláda presadzovať a aj ako sa postaví k verejným financiám,“ myslí si Pánis.

Znovuzavedenie bankového odvodu

Ak to bude nezodpovedný prístup, ktorý bude zvyšovať otázniky nad udržateľnosťou verejných financií, mohli by sa rizikové prirážky slovenského dlhu podľa neho rozšíriť nad rámec bežného trhového vývoja.

„To však môže byť z istého uhľa pohľadu pre naše verejné financie aj pozitívom. Jednoducho trh vytvorí tlak na prípadne ošívajúcu sa vládu, aby konsolidovala,“ domnieva sa Pánis.

Hovorí sa u nás aj o znovuzavedení bankového odvodu. Čiže môže sa stať, že na jednej strane im štát peniaze vezme, no na druhej strane cez vyššie výnosy im to vráti.

„Ak by bol zavedený bankový odvod, mohlo by to viesť k tomu, že slovenské banky, ktoré kupujú rádovo polovicu emitovaného slovenské dlhu, budú požadovať od štátu väčšie výnosy ako kompenzáciu za vyššie náklady alebo budú mať znížený záujem o náš dlh. V oboch prípadoch to bude pre štát znamenať potenciálne drahšie požičiavanie si,“ uzavrel Pánis.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Matej HorňákStanislav PánisTibor Lörincz
Firmy a inštitúcie ECB Európska centrálna bankaEU Európska úniaJ&T BANKASlovenská sporiteľňaTatra banka