Medziročná harmonizovaná inflácia aj naďalej klesá. Analytik prezradil, aké ceny môžeme očakávať v budúcom roku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Inflation in Europe, hyper inflation, devaluation concept.
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.
  • aktualizované 19. decembra, 12:24

Medziročná inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien podľa európskej harmonizovanej metodiky dosiahla v novembri 6,9 %. Priemerná ročná miera harmonizovanej inflácie dosiahla v novembri 11,7 %, v októbri to bolo 12,4 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Medzimesačne ceny v novembri vzrástli o 0,2 %. Medzimesačné zvýšenie cenovej hladiny najviac ovplyvnilo zvýšenie cien v odbore potraviny a nealkoholické nápoje.

Druhý najvýraznejší vplyv na zvýšenie cien v novembri v porovnaní s cenovou úrovňou v októbri mal odbor rekreácia a kultúra. Naopak, pokles cien a najvyšší záporný príspevok k medzimesačnej inflácii bol v odbore doprava.

Rýchlejšie klesanie cien potravín

Ako uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček, pri pohľade na vývoj agrokomodít je vidno, že ceny základných potravín by mali klesať rýchlejším tempom.

„Zdá sa teda, že obchodníci sa vyšších marží ešte do veľkej miery nechcú vzdať. Efekt medziročného porovnania cien však hovorí v prospech ich ďalšieho prepadu, čo by malo spolu s cenami energií a palív, ktoré tiež citeľne poklesli, podporiť infláciu v ďalšom poklese,“ poznamenal analytik.

Z pohľadu energií je pre spotrebiteľa podľa neho dôležité aj vládne opatrenie zastropovania cien elektriny a plynu pre budúci rok, ktoré sa nielenže prejavia na nižších účtoch, či vyššej spotrebe domácností, ale aj obmedzia riziká na strane rastu inflácie ako takej.

Aspoň tej celkovej, keďže v jadrovej podobe ju, naopak, týmto opatrením umelo udržiavame vyššie. Na druhej strane, pretrvávajúci silný rast nominálnych miezd, môže obchodníkov motivovať podľa analytika k udržiavaniu stále vyšších cenových prirážok. A to nielen pri potravinách, čo bude potenciál celkového poklesu inflácie čiastočne brzdiť.

„Napriek určitým protivetrom, v budúcom roku sa môže inflácia znížiť aj výraznejšie pod 4 %,“ konštatuje Boháček.

Dlhodobejšie dezinflačné faktory

V najnovšej predikcii NBS je pre budúci rok predpokladaná harmonizovaná inflácia 2,5 %.

„Aj keď až takýto pokles nateraz neočakávame, kombinácia vládnych opatrení a vývoj na svetových trhoch energií a potravín, sa v budúcom roku podpíšu pod „inflačné prázdniny“. Toto označenie tiež evokuje, že takéto obdobie nebude trvať večnosť a hneď v ďalších rokoch môžeme vidieť dobiehanie skrytého potenciálu rastu cien dnes regulovaných zložiek, ak sa takéto obmedzenie trhu samozrejme nepredĺži,“ hovorí analytik.

Drastické zvýšenie inflácie však ani v ďalších rokoch z dnešného pohľadu podľa neho nehrozí. Tu sa totiž dostávajú do hry aj dlhodobejšie faktory, ako demografia, štruktúra ekonomiky, či technologický pokrok, ktoré budú podľa názoru analytika naďalej pôsobiť dezinflačne. Vývoj úrokových sadzieb ECB, teda najmä reakčná schopnosť centrálnej banky, bude tiež faktorom, ktorý sa podpíše pod hybnosťou cien nielen v našej ekonomike.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Tomáš Boháček
Firmy a inštitúcie 365 bankECB Európska centrálna bankaNBS Národná banka SlovenskaŠÚ Štatistický úrad SR