Miera úspor Slovákov sa z regionálneho pohľadu značne líši. Kým Bratislavčania majú v priemere našetrených na sporiacich účtoch vyše tritisíc eur, napríklad Košičania majú o polovicu menej. Súvisí to podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Lenky Buchlákovej s ekonomickou situáciou v jednotlivých regiónoch. Vyššia nezamestnanosť a nižšie platy na východe krajiny ľuďom neumožňujú sa dostatočne pripraviť na nečakané finančné výdavky.
Z údajov o sporiacich účtoch viac ako stotisíc klientov Slovenskej sporiteľne vyplýva, že regionálne rozdiely pretrvávajú. „Najmenej si dokážu usporiť ľudia v Banskej Bystrici, kde sa nasporená suma mesačne pohybuje na úrovni 163 eur. Pre porovnanie, v Bratislave ide o výšku 319 eur,“ povedala Buchláková.
Slobodní sporia najviac
Platí, že najviac si dokážu usporiť ľudia bez záväzkov. Slobodní ľudia majú v priemere na sporiacich účtoch 1 600 eur, mesačne si bokom odložia vyše 200 eur. Naopak najmenej sa darí šetriť vdovcom a vdovám. Mesačne si odložia len približne 100 eur. Dokopy majú v priemere na sporiacich účtoch zhruba 1 300 eur.
Ak si chce priemerná štvorčlenná slovenská domácnosť s mesačným príjmom 1400 eur šetriť na nečakané finančné výdavky, bokom by mali dávať aspoň 10 % z ich príjmov, teda v tomto prípade 140 eur. „V tomto prípade im každý mesiac zhltne nájom, energie, školné, stravné a prípadne splátky úverov približne 70 % z ich príjmov. Minimálna rezerva domácnosti by mala byť na úrovni 2 940 eur,“ doplnila Buchláková.
Ak by si chcela domácnosť vytvoriť rezervu do jedného roka, musela by si pravidelne odložiť takmer 245 eur, čo predstavuje 17,5 % mesačného príjmu. Ak by domácnosť obetovala na vytvorenie rezervy 10 % mesačného príjmu, dosiahla by cieľovú sumu rezervy o 21 mesiacov.
Dôvody na sporenie sú rôzne
Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy.
„Podľa nášho prieskumu na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica Slovákov. Tretina Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľu,“ komentovala Buchláková.
