Novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti ide podľa ekonómov správnym smerom

Slovensko peniaze euro
Foto: ilustračné, Getty images

Návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti predložený rezortom financií je podľa ekonómov potrebný. Ide podľa nich o užitočné zmeny, ktoré si vynútila súčasná kríza a tiež zistenia z doterajšej aplikácie zákona. Aktuálne zákon, ktorý je platný viac ako osem rokov, neurčuje totiž spôsob výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. Horný limit dlhu verejnej správy sa posudzuje vo vzťahu k hrubému dlhu verejnej správy a k tomu sú upravené aj jednotlivé sankčné pásma dlhovej brzdy.

„Novela ústavného zákona musela prísť, lebo vláda či parlament by pravdepodobne neboli ochotní radikálne upraviť rozpočet v blízkej dobe, aby vyhoveli súčasným pravidlám,“ povedal Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Kľúčovou zmenou je úprava sankčných pásiem dlhovej brzdy, ktorá zohľadňuje prudký rast verejného dlhu počas súčasnej krízy a definuje podmienky pre jeho postupné znižovanie bez negatívnych šokov na ekonomiku. „Bez dočasného uvoľnenia sankčných pásiem by sa ich plnenie stalo v najbližších rokoch politicky nepriechodným a ekonomicky škodlivým, úprava je preto nevyhnutným dôsledkom súčasnej krízy,“ uviedol riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš.

Sledovanie čistého dlhu

Novela predpokladá naviazanie dlhovej brzdy na čistý dlh namiesto doterajšieho hrubého dlhu. „Prechod zo sledovania hrubého dlhu na čistý dlh je technickou zmenou, ktorá má umožniť pružnejšie riadenie verejného dlhu tak, aby tvorba finančných rezerv na obsluhu dlhu nebola obmedzená sankciami dlhovej brzdy,“ hovorí Goliaš. Zároveň sa podľa Goliaša uvoľňujú aj konečné sankčné pásma, keď dolné pásmo by malo byť 40 % hrubého domáceho produktu pre čistý dlh, čo je zhruba 45 % pre hrubý dlh. Doterajšie dolné pásmo bolo 40 % pre hrubý dlh. Horná hranica dlhovej brzdy pri čistom dlhu by mala byť na úrovni 55 % hrubého domáceho produktu pri čistom dlhu, čo predstavuje zhruba 60 % hrubého dlhu. Doterajšia úroveň bola 50 % pre hrubý dlh. „V tomto smere ide teda o pomerne výrazné uvoľnenie podmienok oproti doterajšiemu stavu,“ myslí si Goliaš.

Návrh tiež upravuje sankčné pásma a sankcie za nedodržanie úrovní dlhu. Už pri porušení prvého sankčného pásma sa zavádza podmienka znížiť štrukturálny deficit o 0,5 % hrubého domáceho produktu a pri porušení druhého pásma o 1 %. „To je oproti súčasnému stavu výrazné sprísnenie,“ konštatuje Goliaš. V praxi budú vlády nútené k ozdravovaniu verejných financií už pri prekročení prvého sankčného pásma, a to aj hneď po nástupe k moci. Na prvé dve sankčné pásma sa totiž nevzťahuje dvojročná výnimka po nástupe vlády. Únikové klauzuly sú nastavené tak, aby dali vládam dva roky bez akýchkoľvek sankcií v prípade prudkého poklesu ekonomiky či rastu výdavkov v dôsledku živelných pohrôm.

V prípade mimoriadnych okolností môže Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypnúť na ďalšie tri roky už len tretie a štvrté sankčné pásmo. Vlády by tak nemuseli podľa Goliaša predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet a dočasne by im nehrozilo hlasovanie o dôvere v parlamente. V praxi by po prijatí novely došlo k vypnutiu všetkých sankcií v rokoch 2021 a 2022. Už v roku 2023 by ale platili prvé dve sankčné pásma. Vláda by teda musela znižovať štrukturálny deficit. „Ak by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevyhlásila mimoriadne okolnosti, musela by na rok 2023 predložiť aj vyrovnaný rozpočet, čo ale nepovažujem za pravdepodobný scenár,“ doplnil Goliaš.

Limity na verejné výdavky

Ďalšou významnou zmenou je podľa Goliaša zavedenie limitov na verejné výdavky, s ktorými počíta už terajší zákon, avšak politici až do predloženia tejto novely nenašli odvahu ich definovať. Limity mali zabrániť nadmernému míňaniu v dobrých časoch a umožniť tvorbu rezerv na zlé časy. Konečným cieľom je v kombinácii s dlhovou brzdou podľa Goliaša zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Návrh ide podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej správnym smerom a hodnotí ho pozitívne. „Navrhované sankčné pásma zamerané na čistý dlh spolu so zavedením výdavkových limitov sú vítanou správou, ktorá môže prispieť k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ povedala Muchová.

Novela posilní úlohu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pri informovaní parlamentu aj verejnosti o rizikách napríklad pri príprave rozpočtu, informovaní o dlhodobej udržateľnosti verejných financií alebo stave dôchodkového a sociálneho systému. Rada tiež získa významné právo vyhlásiť mimoriadnu okolnosť, na základe ktorej by dočasne neplatili sankcie dlhovej brzdy v treťom a štvrtom pásme. Rada zároveň bude každoročne aktualizovať výdavkové limity. Presun zodpovednosti za výdavkový limit na rozpočtovú radu zvýši podľa Radovana Ďuranu z inštitútu INESS transparentnosť sledovania a dodržiavania tohto ukazovateľa. „Dôležité bude, aby sa dotiahli výdavkové limity aj na úroveň ministerských výdavkov,“ dodal Ďurana.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Katarína MuchováPeter GoliašRadovan Ďurana
Firmy a inštitúcie INEKO Inštitút pre ekonomické a sociálne reformyINESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýzSlovenská sporiteľňa