Od revolúcie si môžeme dovoliť viac, na chlieb však robíme dlhšie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Euro, sporenie, peniaze, bankovky, mince kalkulačka
Ilustračné foto. pixabay.com

V revolučnom roku 1989 priemerný Slovák zarábal v prepočte 104 eur.

Slováci zarábajú nominálne 8-násobne viac, ako v revolučnom roku 1989. Reálne si však o toľko viac dovoliť nemôžu. Ceny totiž rástli podobne dynamicky, najmä v porevolučných rokoch, kedy nebola výnimkou ani dvojciferná inflácia. Ako pri príležitosti blížiaceho sa 26. výročia nežnej revolúcie vypočítali analytičky Poštovej banky, vlani tak boli naše zárobky oproti roku 1989 reálne vyššie iba o 13 %. „Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb, ako pred 26 rokmi. Z tohto uhla pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako pred revolúciou,“ konštatuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Zarábali sme 104 eur
Pre porovnanie, nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa od roku 1989 zvýšila z 3 142 Kčs na úroveň 858 eur v roku 2014. Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v revolučnom roku 1989 v priemere zarábali 104 eur mesačne. Vzhľadom na silný rasti cien v porevolučných rokoch však prvýkrát od revolúcie Slováci zarobili reálne viac až v roku 2007, a to o necelé tri percentá.
Väčšina priemernú mzdu nezarobí
Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov však je do určitej miery skreslený. Vychádza totiž z priemernej mzdy, ktorú väčšina Slovákov nedosiahne. Takmer pätina obyvateľov Slovenska pritom nedosiahne ani hrubú mzdu 500 eur. „Hlavne nízkopríjmoví zamestnanci a ľudia bez práce môžu teda pociťovať zhoršenie svojej životnej úrovne oproti bývalému režimu, kedy neboli rozdiely v platoch také výrazné,“ píše sa v analýze Poštovej banky.
Na chlieb robíme viac
Aj po 26 rokoch od revolúcie pritom nájdeme potraviny, ktoré nás vychádzajú drahšie ako za socializmu. Na kúpu chleba či polotučného mlieka totiž musí priemerne zarábajúci Slovák v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako tomu bolo v roku 1989. Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas ako pred revolúciou. Spomedzi bežne nakupovaných potravín musíme výrazne kratší čas dnes odpracovať na kúpu kuracieho či bravčového mäsa, trvanlivej salámy alebo vína.
Bežný nákup
Na porovnanie cien za socializmu a dnes si môžeme vziať bežný nákup v potravinách obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá. V roku 1989 sme za tento nákup museli zaplatiť 67 Kčs a odpracovať naň 216 minút. Dnes nás takýto nákup vyjde 13,5 eur a priemerne zarábajúci Slovák musí kvôli nemu stráviť v práci 151 minút, teda o vyše hodinu kratší čas ako v roku 1989.
Viac luxusu
„Významný rozdiel medzi oboma obdobiami spočíva v tom, že oveľa lacnejšie nás v súčasnosti vychádza hlavne rôzna elektronika, domáce spotrebiče či automobily,“ konštatuje Glasová. Na kúpu tovarov dlhodobej spotreby totiž musíme v dnešnej dobe odpracovať podstatne kratší čas. Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 stráviť v práci až 83 dní, teda 12-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor, kvôli ktorému musíme v práci stráviť 7 dní. Na kúpu chladničky sme museli v revolučnom roku odpracovať 22 dní, dnes nám na to stačí 8 dní. Kvôli kúpe nového auta sme za socializmu museli v práci stráviť 27 mesiacov, v súčasnosti je to len 12 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1989.
Ťažšie k bývaniu
Samostatnou kapitolou sú nehnuteľnosti. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, na pridelenie bytu si však záujemcovia museli počkať niekoľko mesiacov či rokov. V súčasnosti si síce môžeme vyberať z pomerne širokej ponuky zrekonštruovaných bytov alebo novostavieb, zväčša nám však vlastné úspory na kúpu nestačia a musíme sa poohliadnuť po úvere z banky. Hypotekárne úvery a úvery na kúpu nehnuteľnosti pritom tvoria až tri štvrtiny z celkového objemu bankových úverov poskytnutých obyvateľstvu. V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter bytu odpracovať približne 4 dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Poštová banka