Prvú platbu bankovej dane treba zaplatiť do konca januára. Hrozia Slovensku žaloby?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
VLÁDA: Rokovanie 7. schôdze
Zľava: Predseda vlády SR Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický počas rokovania 7. schôdze vlády SR o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024. Bratislava, 4. december 2023. Foto: archívne, SITA/Úrad vlády SR.
Tento článok pre vás načítala AI.
  • aktualizované 26. januára 12:37

Banková daň sa opäť vracia. Na sklonku minulého roka vláda prišla s návrhom na zavedenie extra zdanenia pre všetky banky, ktoré parlament bez odbornej diskusie schválil tesne pred Vianocami.

Prvá platba osobitného odvodu je splatná 31. januára, pričom platiť sa má na mesačnej báze, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca. Ako však zistil Denník E, Slovensko nekonzultovalo bankovú daň s Európskou centrálnou bankou, čím porušilo pravidlá EÚ. Slovensko sa tak vystavilo riziku žaloby zo strany európskych inštitúcií a aj tunajších bánk.

Od začiatku januára banky okrem dani z príjmov budú platiť na mesačnej báze špeciálny odvod v celkovej výške 30 % ročne zo zisku, ktorá by sa mala postupne znižovať. Ako však informuje Slovenská banková asociácia, v roku 2024 pôjde o najvyšší bankový odvod v celej Európskej únii.

Celkové daňové zaťaženie bánk v tomto roku podľa ministerstva financií dosiahne úroveň až 45 %. „Tento stav môže negatívne zasiahnuť do schopnosti bánk úverovať svojich klientov,“ upozorňuje banková asociácia. Len za posledné štyri roky viac ako polovica zisku bánk pred zdanením zostala podľa vyjadrení asociácie na Slovensku a smerovala do vlastného kapitálu bánk.

„Vďaka tomu sa slovenské banky stali nielen viac stabilnejšími, ale najmä dokázali výrazne navýšiť úverovanie obyvateľstva a firiem,“ uvádza Slovenská banková asociácia.

Odvod má stanovené pravidlá

Ako pre agentúru SITA doplnila hovorkyňa asociácie Daniela Gilányi, prvá platba odvodu je splatná koncom januára a proces bude fungovať na základe zúčtovania mesačných platieb odvodu za predchádzajúci rok. Má sa vykonať v lehote na predloženie účtovnej závierky.

Potrebnou súčasťou je aj vystavenie písomného oznámenia na zúčtovanie odvodov, kde sa vyčísli výška odvodu a poskytnú sa aj podkladové informácie na výpočet odvodu, vrátane celkovej výšky zaplatených odvodov za jednotlivé mesačné odvodové obdobia príslušného účtovného obdobia.

„Veľmi hrubý odhad celkovej výšky osobitného odvodu v roku 2024 pre banky pôsobiace na Slovensku je približne 360 až 400 mil. eur ročne,“ pokračovala Gilányi.

Osobitný odvod je zákonne stanovený ako súčin sadzby odvodu a základu odvodu, ktorým je výsledok hospodárenia. Povinnosť platby odvodu vzniká takým bankám, ktorých výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie pred 1. januárom 2024 dosiahol sumu najmenej 3 mil. eur, pričom ide o zákonom stanovenú hranicu.

No ako informuje Denník E, Slovensko nekonzultovalo bankovú daň s Európskou centrálnou bankou a vystavilo sa tak riziku žaloby. Extra daň pre banky by tak v krajnom prípade mohla byť podľa Denníka E neplatná.

Nesplnenie povinnosti môže viesť aj ku konaniu pred Súdnym dvorom EÚ. Pre banky, ktoré by mali novú daň platiť, je to však najmä dôvod domáhať sa na súdoch jej neplatnosti. „Povinnosť konzultovať s ECB je presná a bezpodmienečná, čo znamená, že sa jej jednotlivci môžu dovolať pred vnútroštátnymi súdmi,“ píše sa v príručke pre konzultácie, na ktorú ECB Denník E odkázala.

Banky nevedeli o tom, že by si vláda nesplnila povinnosti a že by tu mohla byť povinnosť obrátiť sa na ECB so žiadosťou o konzultáciu. A preto asociácia nateraz len konštatovala, že svoje ďalšie kroky ešte len budú zvažovať.

MF nesúhlasí

Ministerstvo financií SR sa ostro ohradilo voči tomuto tvrdeniu, denník podľa nich hrubo zavádza, skresľuje a manipuluje s informáciami v neprospech Slovenska.

Ministerstvo podľa ich vyjadrení neporušilo v prípade bankovej dane žiadne pravidlá o povinnosti konzultácie daného opatrenia s Európskou centrálnou bankou. Nevidí na konzultácie žiaden dôvod.

Konzultovať zavedenie opatrení s ECB vzniká podľa rezortu iba v prípadoch, ktoré sa týkajú meny, spôsobov platby, centrálnej banky, zberu finančnej štatistiky a platobnej bilancie, platobných a zúčtovacích systémov, pravidiel pre finančné inštitúcie, pokiaľ podstatne ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhy.

Je to uvedené aj v príručke pre konzultácie vnútroštátnych orgánov s ECB. Nenaplnila sa tak žiadna z uvedených podmienok potrebných na konzultovanie, tvrdí rezort.

Pre banky by nebolo nové súdiť sa s vládou strany Smer-SD pre dane. Už to v minulosti urobili, keď Ficov kabinet na konci predchádzajúceho vládnutia v roku 2019 zvýšil bankám odvod a zaviedol ho bez časového obmedzenia, informuje Denník E.

Podnetom bánk sa zaoberala Európska komisia, generálna prokuratúra aj Ústavný súd na Slovensku. Banky žaloby stiahli, keď Matovičova vláda bankový odvod zrušila.

Je ohrozená stabilita sektora?

Denník v článku podľa rezortu financií však porovnáva odlišné veci. „Ide o dve rozdielne opatrenia. V prípade bankovej dane ECB nemá kompetenciu vstupovať do rozhodnutí národných daňovo-legislatívnych rozhodnutí Slovenskej republiky. Ide o formu priameho zdanenia bánk, kde je základom výsledok hospodárenia,“ informuje ministerstvo.

Ministerstvo financií zároveň pripomína, že banková daň neohrozuje finančnú stabilitu finančných inštitúcií, nakoľko jej zavedenie bude znamenať, že sa bankový sektor dostane v ziskovosti na úroveň rekordného roka 2022. Rezort navyše podľa ich vyjadrení nemá žiadne upozornenie ohľadom stability bánk a finančného trhu ani od Národnej banky Slovenska.

„Banková daň je legitímny nástroj a finančné inštitúcie by sa v časoch ich rekordných ziskov mali spolupodieľať na redistribuovaní zdrojov v rámci ekonomiky a financovaní základných funkcií služieb vo verejnom záujme štátu,“ myslí si ministerstvo.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniela Gilányi
Firmy a inštitúcie MF SRSBA Slovenská banková asociácia