AKTUALIZOVANÉ
V medzikvartálnom porovnaní v treťom štvrťroku oproti druhému štvrťroku vzrástla ekonomika Slovenska o 0,9 %.
Slovenské hospodárstvo v treťom kvartáli pridalo na dynamike. Štatistický úrad SR dokonca ešte navýšil údaj o hospodárskom raste z novembrového rýchleho odhadu o 0,1 percentuálneho bodu na 3,7 %. Medziročne tak bol reálny hospodársky rast vyšší o 1,3 percentuálneho bodu. V absolútnom vyjadrení tak Slovensko v treťom kvartáli vyprodukovalo hrubý domáci produkt v objeme 20,619 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo nárast o 3,4 %. V medzikvartálnom porovnaní v treťom štvrťroku oproti druhému štvrťroku rástla ekonomika Slovenska o 0,9 %.
V treťom štvrťroku najrýchlejší tohtoročný rast
Štatistici však revidovali aj údaje za predchádzajúce štvrťroky. Podľa aktuálnych čísel rástol hrubý domáci produkt v stálych cenách v prvom kvartáli o 2,9 % a v druhom štvrťroku o 3,4 %. Za celé prvé tri štvrťroky tohto roka tak dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu 57,902 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo medziročný nárast o 3 %. V stálych cenách sa tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu medziročne zvýšilo o jeden percentuálny bod na 3,4 %.
Ťahúňom je domáci dopyt
Hospodársky rast v treťom štvrťroku pritom podporil opäť najmä domáci dopyt, ktorý sa medziročne zvýšil o 5,8 %. Rozhodujúcim faktorom jeho rastu bola vyššia tvorba hrubého kapitálu o 12,7 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 17,3 %. Výdaje na konečnú spotrebu vzrástli medziročne v úhrne o 3,3 %, v tom na konečnú spotrebu verejnej správy o 5,2 %, na konečnú spotrebu domácností o 2,7 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 4,2 %. Z pohľadu vonkajšieho dopytu sa oproti tretiemu štvrťroku vlaňajška zrýchlila dynamika rastu vývozu výrobkov a služieb o 5,3 percentuálneho bodu na 7,3 % a dovozu výrobkov a služieb o 8 percentuálnych bodov na 9,9 %.
Pridaná hodnota rástla najviac v stavebníctve
Reálny rast hrubého domáceho produktu bol generovaný vyššou pridanou hodnotou vytvorenou v stavebníctve o 9,8 %, vo finančných a poisťovacích činnostiach o 9,3 %, informačných a komunikačných činnostiach o 7,4 %, činnostiach v oblasti nehnuteľností o 4,4 %, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov, doprave a skladovaní, ubytovaní a stravovaní o 3,7 %, priemysle o 2,8 % a vo verejnej správe, vzdelávaní a zdravotníctve a sociálnej pomoci o 1,3 %. Pridaná hodnota sa znížila v umení, zábave a rekreácii a ostatných činnostiach o 4 %, pôdohospodárstve o 2,1 % a v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 1,8 %. Pozitívne pôsobil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 10,4 %.
Silný domáci dopyt analytikov neprekvapil
Štruktúra hospodárskeho rastu v treťom kvartáli tak pre analytikov nebola prekvapením. „V súlade so všeobecnými očakávaniami bol rast hrubého domáceho produktu ťahaný výlučne domácim dopytom,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák s tým, že zrýchlenie rastu vývozov ťahané silnejším dopytom v Európe bolo opäť viac ako plne kompenzované rastúcimi dovozmi, ktoré nahor ťahal silnejúci domáci dopyt. Príspevok čistého exportu k rastu ekonomiky bol tak opäť záporný, v porovnaní s predchádzajúcimi kvartálmi sa dokonca ešte zvýraznil.
Pomohli aj eurofondy
K rastu tak prispeli všetky zložky domáceho dopytu. Spotreba domácností bola najrýchlejšia za posledných šesť kvartálov. S blížiacimi sa voľbami sa zrýchlil aj rast spotreby vlády. Najvýraznejšie však k rastu hospodárstva opäť prispela tvorba investícií. Fixné investície dokonca rástli najrýchlejšie od polovice roka 2005. Svoju úlohu v tomto smere zohráva aj dočerpávanie eurofondov z druhého programového obdobia.
Eurofondy nahradili iné investície
Podľa analytikov menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS) mohlo pritom zrýchlené čerpanie eurofondov od začiatku tohto roka vygenerovať približne tretinu z medziročného rastu hrubého domáceho produktu. „To však neznamená, že bez eurofondov by bol hrubý domáci produkt nižší o celú tretinu, pretože eurofondy pravdepodobne vytesnili a nahradili časť investícií a verejnej spotreby, ktoré by boli v štandardnom rozsahu realizované z vlastných alebo úverových zdrojov,“ píše menový úsek centrálnej banky.
V budúcom roku by sme mali rásť na úrovni okolo 3,5 %
Niektorí analytici na základe zverejnených dát prehodnocujú aj svoje výhľady na celoročný vývoj. Slovenská sporiteľňa napríklad zvyšuje odhad hospodárskeho rastu na tento rok o 0,2 percentuálneho bodu na 3,4 %. Ekonomiku by podľa analytičky sporiteľne Kataríny Muchovej mali aj naďalej ťahať investície, spotreba domácností a spotreba vlády. „Efekt eurofondov v budúcom roku už nebude tak výrazný ako v tomto roku, avšak ekonomika by mala rásť aj budúci rok tempom okolo 3,5 %,“ tvrdí.
