Schválený rozpočet aj prijaté opatrenia nehovoria podľa RRZ o konsolidácii, ale zhoršujú stav verejných financií

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rozpočet, peniaze, Slovensko, eurá
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Konsolidácia verejných financií je potrebná, avšak jej interpretácia nie je vždy správna. Ako hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) rady Juraj Kotian, najintuitívnejšou interpretáciou konsolidácie, a zrejme aj najzneužívanejšou, je medziročné zníženie deficitu verejných financií.

„Ide o najpovrchnejšie a najjednoduchšie vyjadrenie konsolidácie, ktoré dáva veľmi skreslený pohľad na to, či sa verejné financie zlepšujú alebo zhoršujú,“ myslí si Kotian.

Zvýšenie deficitu

Vláda v schválenom rozpočte na rok 2024 deklarovala, že oproti predchádzajúcemu roku plánuje konsolidovať o 0,5 % HDP tým, že zníži deficit z očakávaných 6,5 % HDP v roku 2023 na 6 % HDP v 2024.

Po zohľadnení časovo nesprávne rozlíšenej refundácie časti energopomoci z rozpočtu EÚ, samotný schválený rozpočet povedie poľa rozpočtovej rady nie k zníženiu, ale k zvýšeniu deficitu zo 6,2 na 6,3 %.

RRZ vo svojom hodnotení rozpočtu očakáva zhoršenie deficitu o 0,4 % HDP, keďže za rok 2023 odhaduje nižší deficit, a to 5,7 % HDP, než je schválený cieľ vlády 6 % HDP na rok 2024.

Energopomoc v štrukturálnom salde

Pri hodnotení plánovanej konsolidácie meranej zmenou štrukturálneho deficitu samotný návrh rozpočtu explicitne vyčísľuje podľa Kotiana zhoršenie v roku 2024 až na úrovni 1 % HDP. Podľa prepočtu RRZ sa štrukturálny deficit v porovnaní s rokom 2023 zhorší až o 1,6 % HDP.

Európska komisia z dôvodu nedokonalej metodiky zahrnula energopomoc do štrukturálneho salda, čím po odznení cenového šoku uľahčila formálne konsolidovať cez nižšie výdavky na energopomoc. Ale aj podľa tohto v momentálnej situácii priaznivého prístupu EK skonštatovala, že dochádza k zhoršovaniu štrukturálneho deficitu až o 0,4 % HDP.

Veľkosť opatrení na rok 2024 RRZ vyčíslila na úrovni až -0,6 % HDP, zhodne s neskorším hodnotením EK. Aj v tomto ponímaní dochádza podľa Kotiana ku dekonsolidácii. Rozhodujúcou mierou k nej prispelo predĺženie nákladnej plošnej energopomoci, v rozpore s odporúčaniami EK.

Vplyv opatrení

Konsolidačné úsilie RRZ odhadla na úrovni -0,1 %, teda mierna dekonsolidácia. Ak by nebolo došlo k zvýšeniu východiskovej bázy cez zvýšenie príplatku k dôchodkom v závere roka 2023, vplyv opatrení na 2024 by bol oveľa negatívnejší, a to -0,5 % HDP.

Pre posúdenie vplyvu opatrení vlády na dlhodobú udržateľnosť je dôležité rozlišovať medzi opatreniami s trvalým a dočasným vplyvom na štrukturálne saldo.

Tie jednorazové, či už energopomoc, alebo dočasné príjmové opatrenia, ovplyvňujú deficit len v jednom, nanajvýš troch rokoch, a preto ich vplyv na udržateľnosť je minimálna, respektíve silno diskontovaná.

Rozpočet nekonsolidoval

Naopak, opatrenia s trvalým vplyvom na štrukturálny deficit majú priamy vplyv na zmenu udržateľnosti.

Práve kvôli vysokému zastúpeniu dočasných opatrení v konsolidačných opatreniach v kombinácii s expanziou trvalých výdavkových opatrení, celkový vplyv rozpočtu na udržateľnosť bol RRZ hodnotený ako negatívny.

„Rozpočet teda nekonsolidoval podľa žiadnej metriky o pol percenta, respektíve podľa všetkých metrík sa namiesto zlepšenia zhoršuje,“ upozorňuje Kotian.

Chybné zaúčtovanie refundácie

Chybné zaúčtovanie refundácie časti energopomoci bol len jeden z dôvodov, ktorý podľa Kotiana zakryl pred zákonodarcami fakt, že rozpočet zhoršuje stav verejných financií, a to vo všetkých možných metrikách.

Veľkosť opatrení bola negatívna a nepriaznivo na ňu vplývalo najmä predĺženie energopomoci a zvýšenie 13. dôchodku.

Pod negatívne konsolidačné úsilie a negatívny vplyv rozpočtu na udržateľnosť sa podpísalo veľké zastúpenie dočasných opatrení v konsolidačnom balíčku, ako aj snaha imitovať konsolidáciu znížením odvodov do druhého piliera.

Zvrátenie nepriaznivého trendu

Na zvrátenie nepriaznivého trendu podľa Kotiana stačí, aby sa vláda a parlament riadili zákonom a zosúladil sa rozpočet s výdavkovými limitmi, ktoré čakajú na schválenie v parlamente a o ktorých aktualizáciu o vplyv schválených príjmových opatrení by následne vláda požiadala. Výdavkové limity korešpondujú s konsolidačným úsilím 0,5 % HDP ročne.

„Vzhľadom na silné manko spôsobené schváleným rozpočtom sa vláda nevyhne potrebe prijať ďalšie opatrenia tentoraz trvalého charakteru a aktualizovať rozpočet,“ uviedol Kotian.

Dočasné opatrenia a ani zníženie príspevkov do druhého piliera nie sú podľa neho konsolidáciou, aj keby boli zabalené v balíčku s veľkým nápisom lex konsolidácia.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Juraj Kotian
Firmy a inštitúcie RRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť