Šéf agentúry na správu dlhu: Mal to byť nudný rok, bude z toho rekordné financovanie

Daniel Bytčánek
Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek www.ardal.sk

Riaditeľ štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek o tom, ako ovplyvnila koronakríza financovanie potrieb štátu, ale aj o tom, ako pri financovaní dlhu pomôže už avizovaná zmena dlhovej brzdy.

Rekordný rok

Podľa dostupných informácií už si štát na finančných trhoch v tomto roku požičal takmer 10,5 mld. eur, z toho takmer 9,5 mld. eur od začiatku pandémie v polovici marca. Aký bol pôvodný plán financovania dlhu, čo sa týka objemu, v tomto roku bez vplyvu koronakrízy?

Z 10,5 mld. eur, ktoré sme doteraz získali, je 1,7 mld. eur štátnych pokladničných poukážok splatných ešte tento rok. Pôvodný plán bol približne 6 mld. eur. Keď si odmyslíme parlamentné voľby, očakávali sme relatívne nudný rok, lebo sme mali splatný dlh v hodnote iba 3 mld. Eur a „upratané“ portfólio štátneho dlhu. Chceli sme sa zamerať na dlhšie plánované vyladenie súvisiacej legislatívy a opätovne sa pokúsiť o otvorenie dlhovej brzdy.

Agentúra ARDAL zintenzívnila aukcie dlhopisov, rozšírila aj aukcie štátnych pokladničných poukážok, predala nové bondy cez syndikáty. Ako vnímate vývoj v posledných týždňoch, čo najvýraznejšie pomohlo oživeniu vo financovaní dlhu v apríli, po kritickom marci a je už podľa Vás situácia stabilizovaná, čo sa týka prístupu štátu k finančným zdrojom?

Začiatkom roka poklesol dopyt po slovenských dlhopisoch na polovicu, dôvodom bol najmä zväčšený bankový odvod a investorská neistota z nadchádzajúcich parlamentných volieb. Následne v marci koronakríza zablokovala trhy a vyše mesiaca sme fungovali z rezerv. Situáciu najprv verbálne a neskôr programom upokojila ECB. V súčasnosti disponujeme rezervami, ktoré by mali byť dostatočné na pokrytie očakávaného cash flow štátu do konca roka.

Aký je váš aktuálny odhad financovania dlhu do konca roka? Koľko si teda štát plánuje tento rok ešte požičať navyše, okrem spomínaných aktuálnych 10,5 mld. eur?

Očakávame rekordné financovanie na úrovni 11 až 12 mld. eur. Veľkosť pôžičiek bude závisieť od skutočného deficitu štátneho rozpočtu a ekonomických dopadov krízy na verejné financie. V septembri budeme vedieť spraviť presnejší odhad.

Plánujete využívať financovanie prostredníctvom ŠPP aj v druhom polroku? Prípadne plánujete otvárať nové emisie dlhopisov a ďalšie syndikované predaje, po rekordnej 4-miliardovej transakcii spred pár dní?

Plánujeme uviesť do leta na trh dva menšie a kratšie dlhopisy prostredníctvom aukcie. Do konca roka vidíme priestor na  jednu menšiu syndikovanú emisiu štátnych dlhopisov a jednu novú ročnú emisiu ŠPP. Obidve pravdepodobne na jeseň, v závislosti od spresneného výhľadu do konca roka, rozhodnutie spravíme po prázdninách.

Koronakríza viedla aj k miernemu nárastu výnosov, ktoré dosahujete pri predaji štátnych bondov. Je vývoj výnosov podľa Vás adekvátny aktuálnej situácii, aký očakávate vývoj v nasledujúcich mesiacoch?

Neistotu a strach z nepoznaného si investori nechajú vždy zaplatiť. Menšie krajiny bývajú postihnuté viac. Zažili sme učebnicový príklad rastu prirážok slovenského a slovinského dlhu pri nástupe koronakrízy. Aktuálny rating obidvoch krajín hral iba sekundárnu úlohu. Európska i slovenská ekonomika zažije ťažký rok, napriek tomu neočakávame ďalší rast výnosov štátnych dlhopisov. Situácia sa upokojila a stabilizovala, najmä vďaka ECB. Po odznení prvej fázy krízy sa na Slovensku a v Európe reformám nevyhneme. Ich hĺbka a efektívnosť spolu s dopadmi ekonomického poklesu na verejné financie určia výnosy štátnych dlhopisov v blízkej budúcnosti.

Problémová dlhová brzda

Bude sa snažiť prípadne Slovensko predzásobiť hotovosťou pre prípad, že by sa podmienky na trhoch v nasledujúcich mesiacoch z rôznych dôvodov výraznejšie zhoršili? Prípadne viete povedať, aký „vankúš“ hotovosti by bol podľa Vás v aktuálnej situácii optimálny, aby sa krajina vyhla prípadným problémom s financovaním dlhu?

Efektívnemu manažmentu finančnej rezervy štátu doteraz bránilo nastavenie dlhovej brzdy. V našich podmienkach a v neistých časoch za optimálnu považujeme hotovostnú rezervu, ktorá je schopná pokryť cash flow štátu približne na pol roka bez financovania na trhu. V súčasnosti takú rezervu máme, snahou agentúry ju bude udržiavať pri vypnutej dlhovej brzde počas celého roka.

Zdá sa, že po rokoch bude Vaše volanie vypočuté a dlhová brzda by mohla byť zmenená tak, ako ste to navrhovali už veľakrát v minulosti a zohľadňovala by čistý namiesto hrubého verejného dlhu. Ako to vnímate, nakoľko Vám to rozviaže ruky?

Hlavným prínosom bude zmenšenie rizík financovania štátu a návrat k efektívnemu manažmentu hotovostnej rezervy. Rozšíria sa možnosti financovania, napríklad mimo eurozóny, obnoví sa využívanie špeciálnych, často lacnejších možností financovania, nadviažeme na začatý proces diverzifikácie investorskej bázy a spoluprácu s inými agentúrami v Európe. Budeme sa môcť predzásobiť hotovosťou napríklad pred parlamentnými voľbami. Vrátime sa po rokoch do rodiny sofistikovaných európskych dlhových agentúr.

Viete povedať, čo to môže znamenať pre náklady na financovanie štátneho dlhu? Predpokladám, že vyňatie hotovostnej rezervy z dlhovej brzdy môže priniesť aj zaujímavé úspory pre rozpočet. Je to tak?

Z dlhodobého pohľadu pôjde o úspory rádovo v stovkách miliónov Eur počas štvorročného mandátu vlády. Nechcel by som ísť do absolútnych čísel, každé porovnanie vychádza z určitých predpokladov a dá spochybniť spochybnením parametrov, ktoré do výpočtu vstupujú. Navyše, minulosť poznáme. Napriek tomu dávam do pozornosti napríklad výnos slovenských desaťročných dlhopisov koncom minulého roka a počas koronakrízy.

Viete prípadne povedať, resp. odhadnúť, o koľko tieto výdavky na správu dlhu v minulých rokoch stúpli práve pre to, že štát bol donútený požičiavať si krátko po začiatku roka, a nie napríklad za výhodnejších podmienok koncom roka?

Predovšetkým, zákon nepriamo tlačil na zmenšovanie hotovostnej rezervy, čo generovalo likvidné a úrokové riziká. Emitovanie dlhopisov pod tlakom vždy stojí peniaze navyše. Zákon narušil štandardný harmonogram vydávania štátnych cenných papierov, ktorý je prienikom potrieb emitenta a trhových možností. Ratingové agentúry síce oceňovali zákonom spôsobený tlak na zodpovedné správanie politikov, ale zároveň identifikovali zákonom obmedzovaný prístup štátu na finančný trh ako významné riziko a vytýkali aj procyklické nastavenie zákona.

Je ešte niečo, okrem čistého vs hrubého dlhu, čo by ste na dlhovej brzde upravili? Teda čo vám, ako správcovi dlhu komplikuje situáciu? Komunikujete napríklad s rezortom financií aj o iných možných zmenách ústavného zákona?

Hodnotenie plnenia zákona je založené na metodike Eurostatu. Koncom roka minister, vedenie rezortu a agentúra riadia pozíciu, ktorú exaktne nepoznajú a dozvedia sa ju o štyri mesiace neskôr. Pre porovnanie, banka by v takom režime nemohla fungovať ani pár dní. V dobrých časoch zákon uvoľňuje politikom ruky a v zlých naopak, zväzuje. Malo by to byť presne naopak. Verím, že sa k návrhu novely zákona bude môcť agentúra vyjadriť.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Daniel Bytčánek
Firmy a inštitúcie ARDAL Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity