Tomášovo riešenie by zasiahlo najmä sociálne a zdravotnícke mimovládky, diskriminácia nie je v demokracii prijateľná

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
VOĽBY: Volebná noc strany HLAS SD
Podpredseda strany HLAS-SD a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš. Foto: archívne, SITA/Milan Illík
Tento článok pre vás načítala AI.

Občianska platforma pre demokraciu tvrdí, že namiesto navrhovania zložitých kompenzačných mechanizmov, ktoré by priniesli záťaž štátu i organizáciám, stačí na asignáciu dvoch percent z dane nesiahať.

Vo vyjadrení platformy k zmenám v asignácii dvoch percent z dane, ktoré avizoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD), a tiež k jeho vyjadreniam na adresu mimovládnych organizácií to uviedla riaditeľka Via Iuris a predstaviteľka Občianskej platformy za demokraciu Katarína Batková.

Zvyšujúci sa záujem o asignáciu

Dodala, že asignácia je transparentná, proces je kontrolovaný štátom a občanov necháva, aby sa rozhodli. Zároveň podľa nej prispieva k zvyšovaniu kvality práce, komunikácie i zdravej konkurencie medzi samotnými neziskovými organizáciami.

„Zvyšujúci sa záujem občanov o asignáciu je najlepším dôkazom, že ide o dôveryhodný a využívaný a efektívny nástroj, z ktorého hlavná časť financií ide do oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a kultúry,“ dodala.

„Nová vládna koalícia sľubovala koniec chaosu a predkladanie legislatívnych návrhov, až po dohode všetkých koaličných strán. Len v oblasti asignácie dve percentá sme za posledné dva týždne počuli niekoľko zásadne protichodných návrhov, ako by sa existujúci a funkčný systém mal meniť. Jedna koaličná strana hovorí o presune asignácie len na šport, druhá navrhuje asignáciou podporiť dôchodcov. Takto predvídateľné právne prostredie a koniec chaosu nevyzerá,“ myslí si Batková.

Ušľachtilý občiansky sektor

Platforma je tiež toho názoru, že nesystémovosť prípravy návrhu sa ukazuje i v tom, že minister Tomáš po zistení, že jeho návrh by zasiahol najmä sociálne a zdravotnícke mimovládky, prišiel s návrhom, ako by „ušľachtilým“ mimovládnym organizáciám kompenzoval výpadok, namiesto toho, aby ho stiahol a prerobil.

Batková tiež zdôraznila, že nejestvuje niečo ako ušľachtilý či neušľachtilý občiansky sektor. „V právnom štáte, kde je ústavne garantovaná sloboda združovania, nemá štát kádrovať to, čomu sa občania a ich organizácie majú venovať a čomu nie. Ak mimovládne neziskové organizácie dodržiavajú ústavu a zákony, tak ani štát, a ani minister nesmú robiť žiadne rozdiely medzi tými, ktorí sa venujú sociálnym službám, zdravotnej a charitatívnej pomoci, vzdelávaniu, ochrane životného prostredia, ľudským právam, či boju proti korupcii,“ tvrdí.

Tomášove vyjadrenia na adresu mimovládnych organizácií označila za nehorázne, podľa nej by mal minister chápať, že v demokratickej spoločnosti je diskriminácia mimovládok na základe predmetu ich činnosti alebo subjektívneho rozhodnutia neprijateľná.

Rozdeľovanie mimovládok na dobré a zlé

Platforma zároveň poukázala na to, že rozdeľovanie mimovládnych neziskových organizácií na dobré a zlé, prospešné alebo neprospešné, či politické a nepolitické, je charakteristické pre totalitné a autokratické režimy.

Občianska platforma pre demokraciu je neformálna platforma občianskych iniciatív a mimovládnych organizácií. Jej cieľom je aktívne chrániť a rozvíjať občiansku spoločnosť na Slovensku.

Jej fungovanie je založené na dobrovoľnosti, partnerskom prístupe, demokratickom rozhodovaní, pluralite, solidarite a subsidiarite, a tiež na občianskej angažovanosti a povzbudzovaní k nej.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať