Viac ako polovica Slovákov si v investíciách neverí, najväčší nedostatok znalostí má stredná veková skupina

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Sporenie, prasiatko
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Zhruba 60 percent Slovákov v prieskume výskumnej agentúry Ipsos a platformy Portu potvrdilo, že nedôveruje svojim znalostiam na poli investícií. Okrem toho, že mnohí nedokážu odlíšiť investovanie od sporenia, alebo nesprávne vyhodnotiť možné riziká, nerozumejú tiež konceptu zloženého úročenia a veľké problémy im robí aj počítanie výnosov či percent.

Ako uviedol zakladateľ online investičnej platformy Portu Radim Krejčí, príležitostí pre investovanie je mnoho, no znalosti budúcich investorov sú nízke, čo vedie k chybám pri rozhodovaní a následnej finančnej strate.

Nedostatok znalostí v piatich ohľadoch

Z prieskumu vyplýva, že najväčší nedostatok znalostí majú Slováci v piatich kľúčových ohľadoch. Okrem toho, že nemajú jasno v rozpoznávaní rozdielov medzi investovaním a sporením, fakt, že výnosy nie sú zaručené pri oboch, si uvedomuje len menej než 30 percent opýtaných. Väčšina respondentov očakáva, že ak v minulosti výnosy rástli, bude sa tak diať aj naďalej. Veľké problémy Slovákom spôsobuje aj počítanie percent či téma zloženého úročenia.

Prieskum ukázal, že miera vedomostí v oblasti investícií a sporenia nerastie priamo úmerne s vekom. Mladí respondenti vo veku od 18 do 26 rokov si totiž nielen najviac veria, ale financiám aj najviac rozumejú. Veľmi dobré znalosti majú aj ľudia vo veku 54 až 65 rokov, ktorí spolu s mladou generáciou výrazne prevyšujú strednú vekovú skupinu 36 až 44 rokov. Tá aj napriek neochvejnej viere vo vlastné schopnosti dopadla v tomto ohľade paradoxne najhoršie.

Slabá úroveň investičnej gramotnosti

„Dobré výsledky mladých by sa dali vysvetliť zlepšovaním finančného vzdelávania na školách v posledných rokoch, aj keď je ešte veľa priestoru na ďalšie zlepšenie. Výsledky skupiny 54 až 65 by som vysvetlil potrebou dovzdelať sa, keďže títo ľudia majú obvykle najvyššie finančné bohatstvo a potrebujú vedieť, ako s ním rozumne naložiť,“ tvrdí bývalý riaditeľ odboru výskumu v Národnej banke Slovenska Martin Šuster.

Slabá úroveň investičnej gramotnosti a aj uvedené rozdiely sú podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej ovplyvnené socio-ekonomickým zázemím, životnou úrovňou, výškou príjmov, nastavením vzdelávacieho systému, mierou zakomponovania finančnej gramotnosti, ale aj napríklad využívaním internetu ako zdroja relevantných informácií.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eva SadovskáMartin ŠusterRadim Krejčí