Vojna na Ukrajine: Rusi sa sústreďujú na Lysyčansk, Putin je podľa Zelenského terorista a USA zvýšia vojenskú prítomnosť v Európe (online)

Ukrajina, vojna, Rusko
Foto: SITA/AP

Ruské sily sústreďujú svoje úsilie na obkľúčenie východoukrajinského mesta Lysyčansk, uviedol v stredu ráno generálny štáb ukrajinskej armády. Ruskí vojaci už kontrolujú južné a východné prístupy k mestu a pokračujú boje v blízkosti hlavnej cesty juhozápadne od mesta, kde sa nachádza veľká ropná rafinéria. Informuje o tom portál cnn.com.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Rusi sa zároveň snažia postúpiť k mestu Bachmut, ktoré leží približne 50 kilometrov západne od Lysyčanska, a dosiahli určitý pokrok južne od mesta, uviedol ukrajinský generálny štáb. „Nepriateľ je čiastočne úspešný neďaleko cesty E-40,“ konštatoval generálny štáb.

Niektorí ukrajinskí predstavitelia označujú E-40 za „cestu života“, pretože je dôležitá pre zásobovanie vojakov a evakuáciu civilistov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil Vladimira Putina za „teroristu“, ktorý vedie „teroristický štát“.

Vo virtuálnom prejave k Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov Zelenskyj povedal, že Rusko by mali vylúčiť z OSN. Zároveň Organizáciu Spojených národov vyzval, aby zriadila medzinárodný tribunál na vyšetrovanie ruských aktivít počas vojny.

„Musíme naliehavo konať a urobiť všetko s cieľom donútiť Rusko, aby zastavilo zabíjanie,“ vyhlásil ukrajinský prezident. Upozornil pritom, že inak sa „teroristická aktivita“ Ruska rozšíri do iných európskych krajín a do Ázie, pričom spomenul pobaltské štáty, Poľsko, Moldavsko a Kazachstan. Informuje o tom portál news.sky.com.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Spojené štáty americké podľa prezidenta Joea Bidena posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v Európe na základe hrozieb zo strany Ruska.

Šéf Bieleho domu potvrdil, že USA zvýšia počet torpédoborcov v Španielsku zo štyroch na šesť, do Spojeného kráľovstva pošlú ďalšie dve letky stíhačiek F-35 a v Poľsku zriadia veliteľstvo zložky pozemných ozbrojených síl 5th Army. Ako tiež uviedol, v Rumunsku nasadia ďalšiu rotujúcu brigádu, ktorá rozmiestni ďalšiu protivzdušnú obranu, ako aj ďalšie kapacity v Nemecku a Taliansku. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Biden sa tiež zaviazal k tomu, že zabezpečí, aby bolo NATO pripravené čeliť hrozbám zo všetkých smerov naprieč všetkými oblasťami – pozemnými, vzdušnými a námornými.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte 

22:00 Stredajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj vo štvrtok.

20:46 Rusko si v stredu predvolalo nórskeho veľvyslanca v Moskve, aby mu adresovalo sťažnosť týkajúcu sa prístupu do ruskej arktickej osady, pri ktorej ťaží uhlie. Cesta doň vedie cez nórske územie, no momentálne sa tam Rusi nemôžu dostať.

Osada Barentsburg sa nachádza na súostroví Špicbergy v Severnom ľadovom oceáne. Toto územie patriace do Nórskeho kráľovstva sa nachádza viac ako 800 kilometrov severne od nórskej pevniny. Podľa zmluvy z roku 1920 má Nórsko suverenitu nad súostrovím, ale ostatné signatárske krajiny majú právo využívať jeho prírodné zdroje.

Európska únia pre vojnu na Ukrajine uvalila sankcie na viaceré ruské produkty. Nórsko síce nie je členom EÚ, ale vo väčšine otázok drží líniu únie.

19:34 Dolná komora ruského parlamentu v stredu v druhom čítaní schválila návrh zákona, ktorý by umožnil zákaz zahraničných spravodajských médií v reakcii na opatrenia iných krajín proti ruským spravodajským kanálom. Návrh ešte musí prejsť tretím čítaním a získať súhlas hornej komory, kým sa dostane na podpis k prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Schválenie v druhom čítaní, keď návrh ešte môže prejsť podstatnými zmenami, však takmer vždy predznamenáva prijatie zákona.

Návrh zákona okrem iného požaduje, aby ruský generálny prokurátor mohol zrušiť registráciu médií za šírenie „nezákonných, nebezpečných, nespoľahlivých verejne významných informácií alebo informácií vyjadrujúcich jasnú neúctu k spoločnosti, štátu, ústave Ruskej federácie, ako aj informácií, ktorých cieľom je diskreditácia ruských ozbrojených síl“.

Rusko v ostatných rokoch vytrvalo obmedzuje nezávislú žurnalistiku. Po vypuknutí vojny na Ukrajine mnohé významné nezávislé spravodajské médiá zatvorili alebo pozastavili prevádzku. Patrili k nim rozhlasová stanica Echo Moskvy či noviny Novaja Gazeta.

19:07 Kybernetický útok dočasne za ostatných 24 hodín odstavil verejné aj súkromné webstránky v Nórsku. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe uviedol, že pokiaľ vie, útok „nespôsobil žiadne významné škody“.

DDoS útok (distribuované odopretie služby, pozn. red.) sa zameral na zabezpečenú národnú dátovú sieť a vynútil si dočasné pozastavenie online služieb na niekoľko hodín, uviedol nórsky národný bezpečnostný úrad.

Zdá sa, že za útokmi stojí zločinecká proruská skupina, uviedla šéfka úradu Sofie Nyströmová. Ako dodala, útoky „vyvolávajú dojem, že sme súčasťou súčasnej politickej situácie v Európe“. Podobnému útoku, za ktorým údajne stojí promoskovská hackerská skupina, tento týždeň už čelila aj Litva.

18:31 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zverejnil v stredu alarmujúcu správu o situácii v oblasti ľudských práv na Ukrajine v kontexte ruskej invázie. Ako informuje spravodajský web CNN s odvolaním sa na spomenutý dokument, od vypuknutia konfliktu OSN zdokumentovala 10-tisíc civilných obetí, z toho 4 731 osôb prišlo o život.

Vedúca misie na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová varovala, že počty obetí sú „podstatne vyššie“, keďže v správe boli zahrnuté čísla, ktoré bola misia OSN schopná nezávisle overiť.

„Ozbrojený útok Ruskej federácie proti Ukrajine mal zničujúci dopad na ľudské práva v celej krajine. Zdokumentovali sme porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane vojnových zločinov. Tieto porušenia poukazujú na veľkú daň, ktorú si konflikt každý deň vyberá,“ povedala Bognerová.

Misia na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine je naďalej prítomná v Donecku, Dnipre, Odese a Užhorode.

17:20 Ukrajina v rámci dosiaľ najväčšej výmeny zajatcov oslobodila 144 vojakov. Na komunikačnej platforme Telegram o tom informovalo ukrajinské ministerstvo obrany. Medzi oslobodenými sa nachádza i 95 obrancov mariupoľskej oceliarne Azovstaľ, vrátane 43 bojovníkov z bataliónu Azov. Väčšina prepustených vojakov je ťažko zranená. Najstarší z prepustených má 65 rokov, najmladší iba 19.

17:02 Spojenci v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa na summite v Madride dohodli na zvýšení spoločného financovania. Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg to oznámil, keď predstavoval jej novú strategickú koncepciu. NATO sa podľa jeho slov rozhodla pre „zásadný posun v našej obrane a odstrašovaní“. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Stoltenberg tiež zopakoval, že NATO posilní predsunutú obranu, bojové skupiny vo východnej časti aliancie a zvýši počet vojakov v najvyššej pohotovosti na 300-tisíc. Ďalšie plány zahŕňajú zvýšenie spôsobilostí protivzdušnej obrany a posilnenie velenia a riadenia. „Toto je po prvý raz od studenej vojny, čo sme urobili takéto plány,“ povedal.

V súvislosti s pomocou Ukrajine sa podľa Stoltenberga spojenci dohodli na „zlepšení“ podpory, ktorá by zahŕňala bezpečnostnú komunikáciu, palivo, zdravotnícky materiál, nepriestrelné vesty, stovky prenosných protidronových systémov a vybavenia na boj proti chemickým a biologickým hrozbám.

V strategickej koncepcii tiež členovia NATO označili Rusko za „najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu spojencov“ a vinia ho z toho, že sa snaží „vytvoriť sféry vplyvu a priamej kontroly prostredníctvom nátlaku, rozvracania, agresie a anexie“.

16:29 Ukrajinci budú môcť využívať bezplatnú prepravu už len obmedzene. Po zmene pravidiel od 1. júla budú pri cestovaní zadarmo limitovaní počtom dní od príchodu na Slovensko.

Nárok na bezplatnú prepravu majú osoby s dokladom Slovak Help s červenou pečiatkou s textom v ukrajinskom jazyku, ktorý je vydaný po prekročení hraníc, alebo s potvrdením o pridelení statusu o dočasnom útočisku. Ministerstvo dopravy a výstavby o tom v stredu informovalo, pričom po novom s týmito dokladmi môžu Ukrajinci cestovať zadarmo vo vlakoch a prímestských autobusoch len v deň ich získania a nasledujúcich štyroch dňoch.

„Aj keď sme pristúpili k niektorým obmedzeniam, naďalej platí, že ochotne pomôžeme všetkým tým, ktorí utekajú pred vojnou. Rovnako sa nič nemení na tom, že ukrajinské deti budú môcť zadarmo dochádzať do škôl,“ povedal k zmenám minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina).

Bezplatný lístok sa dá využívať vo vozňoch druhej triedy vo vlakoch ZSSK, cestujúci však nemajú nárok na bezplatnú miestenku, lôžko či ležadlo. So spomínanými dokladmi môžu odídenci rovnako zadarmo cestovať aj v prímestských autobusoch okrem školských,“ uviedol riaditeľ odboru cestnej dopravy Martin Miškovský.

Ukrajinci, vlak, doprava
Foto: SITA/AP

16:20 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) formálne pozvala Švédsko a Fínsko, aby sa pridali k aliancii. V spoločnom vyhlásení to v stredu oznámili lídri štátov NATO, informuje televízia CNN.

Členstvu krajín vo vojenskej aliancii otvorilo cestu v utorok Turecko, ktoré stiahlo svoje námietky. „Dnes sme sa rozhodli pozvať Fínsko a Švédsko, aby sa stali členmi NATO, a súhlasili sme s podpísaním prístupových protokolov,“ uvádza sa v stanovisku. V ňom lídri tiež argumentujú, že vstup severských krajín do NATO im poskytne viac bezpečia, aliancia bude vďaka nemu silnejšia a euro-atlantická oblasť bezpečnejšia.

Fínsko, Švédsko, vlajka
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

14:12 Veľká Británia pre ruskú vojnu na Ukrajine zaviedla sankcie proti ďalším 13 ruským fyzickým a právnickým osobám. Medzi osobami, ktorých sa sankcie týkajú, sú aj neter ruského prezidenta Vladimira Putina Anna Civilevová a oligarcha Vladimir Potanin, ktorý je druhým najbohatším človekom v Rusku a kľúčovým stúpencom Kremľa.

Potanin je majiteľom konglomerátu Interros a pokračuje v hromadení majetku, keďže podporuje Putinov režim, uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu oligarcha napríklad získal banku Rosbank a akcie peňažného ústavu Tinkoff Bank. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Kým bude Putin pokračovať vo svojom odpornom útoku na Ukrajinu, budeme využívať sankcie na oslabenie ruskej vojnovej mašinérie,“ vyhlásil hovorca britskej vlády. „Dnešné sankcie ukazujú, že nič a nikto nie je mimo hry, vrátane Putinovho užšieho okruhu,“ dodal hovorca.

13:43 Ďalšia ruská ofenzíva v Donbase na východe Ukrajiny bude pravdepodobne závisieť od schopnosti Moskvy premiestniť svoje jednotky použité v bitke o Sjevjerodoneck k zvyšným silám. Na svojom webe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Hlavným faktorom je schopnosť jednotiek prekročiť rieku Siverskyj Donec, pretože všetky mosty boli zničené Rusmi. Experti predpovedajú, že ak bude hroziť, že ruské sily dokončia obkľúčenie Lysyčanska zo severu a juhu, ukrajinské jednotky sa pravdepodobne stiahnu na lepšie brániteľné pozície.

Nemenovaný predstaviteľ Pentagonu uviedol, že ruské sily majú naďalej značné straty v bojoch o malé územné zisky a ruské skupiny, ktoré bojovali v Sjevjerodonecku, pravdepodobne prišli o personál i vybavenie.

Experti z ISW pred niekoľkými dňami prognózovali, že ruské útočné operácie sa v najbližších týždňoch pravdepodobne zastavia, bez ohľadu na to, či ruské sily dobyjú oblasť okolo Sjevjerodonecka a Lysyčanska, čo pravdepodobne poskytne ukrajinským silám príležitosť začať obozretnú protiofenzívu.

13:30 Ruské sily sústreďujú svoje úsilie na obkľúčenie východoukrajinského mesta Lysyčansk, uviedol v stredu ráno generálny štáb ukrajinskej armády. Ruskí vojaci už kontrolujú južné a východné prístupy k mestu a pokračujú boje v blízkosti hlavnej cesty juhozápadne od mesta, kde sa nachádza veľká ropná rafinéria. Informuje o tom portál cnn.com.

Rusi sa zároveň snažia postúpiť k mestu Bachmut, ktoré leží približne 50 kilometrov západne od Lysyčanska, a dosiahli určitý pokrok južne od mesta, uviedol ukrajinský generálny štáb.

„Nepriateľ je čiastočne úspešný neďaleko cesty E-40,“ konštatoval generálny štáb. Niektorí ukrajinskí predstavitelia označujú E-40 za „cestu života“, pretože je dôležitá pre zásobovanie vojakov a evakuáciu civilistov.

12:44 Medzinárodná pracovná skupina zriadená na konfiškáciu bohatstva ruských oligarchov počas prvých 100 dní svojho fungovania zablokovala a zmrazila 30 miliárd dolárov v majetku a financiách sankcionovaných jednotlivcov. Informovalo o tom v stredu americké ministerstvo financií, podľa ktorého zhabali rôzne jachty, iné plavidlá, luxusné nehnuteľnosti a bankové kontá.

„Pokračujeme vo zvyšovaní nákladov Ruska na vojnu,“ uviedlo ministerstvo financií o pracovnej skupine REPO, čo je skratka pre ruské elity, ich zástupcov a tamojších oligarchov. Program bol navrhnutý tak, aby odčerpal zdroje Ruska, keďže prezident Vladimir Putin pokračuje vo svojej vojenskej invázii na Ukrajine. Niektorí obhajcovia občianskych práv však vyjadrili obavy z možného presahu.

12:37 Najmenej traja civilisti zomreli v stredu ráno, keď na mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny dopadlo osem ruských rakiet.

Podľa Štátnej záchrannej služby (SES) Mykolajivskej oblasti zasiahli aj päťposchodovú obytnú budovu. „Momentálne sa vie o troch mŕtvych a jednom zranenom civilistovi,“ uviedla SES. Informuje o tom portál cnn.com.

Šéf regionálnej vojenskej administratívy Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim povedal, že celkovo boli zranení piati ľudia. Podľa starostu mesta Mykolajiv Oleksandra Senkevyča mesto v stredu ráno zažilo celkovo osem raketových úderov a počet obetí nie je konečný.

„Od začiatku invázie sme neboli terčom paľby len 18 dní,“ konštatoval starosta. Od začiatku ruskej vojny podľa jeho slov pri útokoch zomrelo už 114 obyvateľov mesta.

12:23 Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že členské krajiny Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a ďalšie štáty budú pokračovať v podpore schopnosti Ukrajiny brániť sa pred Ruskom „tak dlho, ako to bude nutné“. 

Na začiatku samitu NATO v Madride kancelár v stredu povedal, že vojenská aliancia a „mnohé, mnohé ďalšie štáty“ sa zhodli, že Rusko porušilo územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny, keď ju 24. februára napadlo.

Olaf Scholz
Olaf Scholz. Foto: SITA/AP

12:18 Spojené štáty americké podľa prezidenta Joea Bidena posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v Európe na základe hrozieb zo strany Ruska.

Šéf Bieleho domu potvrdil, že USA zvýšia počet torpédoborcov v Španielsku zo štyroch na šesť, do Spojeného kráľovstva pošlú ďalšie dve letky stíhačiek F-35 a v Poľsku zriadia veliteľstvo zložky pozemných ozbrojených síl 5th Army.

Ako tiež uviedol, v Rumunsku nasadia ďalšiu rotujúcu brigádu, ktorá rozmiestni ďalšiu protivzdušnú obranu, ako aj ďalšie kapacity v Nemecku a Taliansku. Informuje o tom spravodajský portál Sky News. Biden sa tiež zaviazal k tomu, že zabezpečí, aby bolo NATO pripravené čeliť hrozbám zo všetkých smerov naprieč všetkými oblasťami – pozemnými, vzdušnými a námornými.

Joe Biden
Americký prezident Joe Biden. Foto: SITA/AP

11:13 Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg vyslovil očakávanie rýchleho schválenia prijatia Švédska a Fínska za členov tejto vojenskej aliancie po tom, ako Turecko stiahlo svoje námietky.

„Na samite rozhodneme o pozvaní Švédska a Fínska za členov, je to bezprecedentne rýchle,“ povedal novinárom. Obe krajiny podali prihlášky do NATO v polovici mája.

„Po pozvaní potrebujeme ratifikačný proces v 30 parlamentoch,“ uviedol Stoltenberg. „To vždy zaberie určitý čas, ale očakávam, že aj to pôjde dosť rýchlo, pretože spojenci sú pripravení snažiť sa zrealizovať tento proces tak rýchlo, ako je to možné,“ dodal.

Turecko malo námietky najmä voči žiadosti Švédska a tvrdilo, že krajina podporuje Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara považuje za teroristickú organizáciu. „Turecko, Fínsko a Švédsko podpísali memorandum s cieľom riešiť obavy Turecka,“ poznamenal šéf NATO.

Fínsko, Švédsko, vlajka
Vlajky Fínska a Švédska. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

11:10 Rusko sa za desaťročie stalo zo strategického partnera Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) jej kľúčovou hrozbou.

V stredu na to poukázal španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorého krajina v týchto dňoch hostí samit NATO. „Ak sa pozrieme späť na rok 2010, strategickú koncepciu posledného desaťročia schválili v Lisabone. Nazývala Rusko strategickým partnerom. Teraz, naopak, bude strategická koncepcia z Madridu nazývať Rusko hlavnou hrozbou pre spojencov,“ uviedol pred otváracím stretnutím samitu predseda španielskej vlády pre rádio SER.

Generálny tajomník NATO pri príchode na samit spomenul, že v roku 2010 sa na stretnutí v Lisabone zúčastnilo aj Rusko, no tentoraz to tak nebude. Šéf aliancie si myslí, že lídri jej členských štátov budú v Madride súhlasiť, že „Rusko predstavuje priamu hrozbu pre našu bezpečnosť a to sa bude odzrkadľovať“ na novej strategickej koncepcii. „Strategická koncepcia bude odrážať aj novú realitu,“ dodal.

11:03 Poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencov z Ukrajiny bude v mesiacoch júl až september trikrát vyššia ako doteraz.

Po novom dosiahne príspevok 22 eur s DPH za noc za dospelého človeka a 11 eur s DPH za noc za dieťa do 15 rokov. Podávanie žiadostí o príspevok sa zjednoduší. Ministerstvo dopravy a výstavby SR o tom informovalo v stredu s tým, že zmeny vyplývajú z nariadenia vlády a účinné budú od 1. júla 2022.

„Keďže v lete je prirodzene väčší záujem o služby hotelov, potrebovali sme nastaviť príspevky za ubytovanie odídencov tak, aby boli pre hotely či penzióny motivačné a aby aj naďalej odídencom pomáhali,“ povedal minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina).

Príspevok bude zvýšený za ubytovanie odídencov od 1. júla do 30. septembra, nie spätne. Za ubytovanie od februára do júna zostáva výška nezmenená, teda 7,70 eura za noc za dospelého človeka a 3,85 eura za dieťa.

9:47 Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg vyhlásil, že vojenská aliancia čelí v súvislosti s vojnou na Ukrajine svojej „najväčšej výzve“ od druhej svetovej vojny. 

Na začiatku samitu NATO v Madride Stoltenberg v stredu konštatoval, že spojenci sa stretávajú „uprostred najvážnejšej bezpečnostnej krízy, akej sme doteraz čelili“.

„Bude to historický a prelomový samit,“ povedal novinárom. Aliancia podľa jej šéfa nasadí do budúceho roka vo východnej Európe viac bojových formácií a vybavenia.

Belgium NATO Ukrajina Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg
Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg. Foto: AP Photo/Olivier Matthys

9:43 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok takmer 3 300 osôb. Z toho bolo 770 mužov, 2 017 žien a 512 detí.

O dočasné útočisko požiadalo 188 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň 3 590 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 187 policajtov, 29 hasičov, 87 colníkov, 88 vojakov, 44 dobrovoľníkov, jeden kňaz a 34 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 558-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 83-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 306-tisíc osôb.

8:54 Ruský prezident Vladimir Putin by nepodnikol inváziu na Ukrajinu, ak by bol ženou, vyhlásil britský premiér Boris Johnson.

Predseda britskej vlády uviedol, že „šialená, chlapská“ invázia je „dokonalým príkladom toxickej maskulinity“ a vyzval na „väčší počet žien na mocenských pozíciách“. Johnson sa takto vyjadril pred summitom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), na ktorom budú spojenci diskutovať o reakcii na budúce hrozby. Informuje o tom portál bbc.com.

Očakáva sa, že britský premiér na samite vyzve ostatných členov aliancie, aby zvýšili výdavky na obranu. Obranné výdavky Spojeného kráľovstva by v tomto roku podľa prognózy britskej vlády mali byť na úrovni 2,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Viaceré iné krajiny, ktoré sú členskými štátmi Severoatlantickej aliancie, pritom nespĺňajú plán NATO, aby výdavky na obranu boli na úrovni dvoch percent HDP.

8:47 USA pre ruskú inváziu na Ukrajine ohlásili nové sankcie proti 29 ľuďom 70 ruským firmám, ktoré sú napojené na zbrojársky priemysel Kremľa.

K firmám, voči ktorým sú sankcie namierené, patrí ruský štátny zbrojársky konglomerát Rostech a s ním spojené spoločnosti. Rozhodnutie Washingtonu o sankciách zverejnili v utorok, čiže v ten istý deň, počas ktorého krajiny združené v organizácii G7 ohlásili zákaz dovozu ruského zlata a cenový strop na ruskú ropu.

Americká ministerka financií Janet Yellenová uviedla, že nové sankcie zmenšia kapacity ruského prezidenta Vladimira Putina a ešte viac zabrzdia jeho vojnu proti Ukrajine.

8:39 Americký prezident Joe Biden zablahoželal Fínsku, Švédsku a Turecku k tomu, že tieto tri krajiny podpísali trojstranné memorandum, ktoré umožní vstup dvojice škandinávskych krajín do Severoatlantickej aliancie. Vo vyhlásení na mikroblogovacej sieti Twitter Biden uviedol: „Gratulujem Fínsku, Švédsku a Turecku k podpísaniu trojstranného memoranda, ide o rozhodujúci krok smerom k tomu, že NATO pozve za členov Fínsko a Švédsko, čo posilní našu alianciu a podporí našu kolektívnu bezpečnosť, je to skvelý spôsob začatia summitu“.

8:25 Turecko súhlasilo, že stiahne svoj nesúhlas so vstupom Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. Ukončilo tak spor, ktorý zatieňoval summit lídrov NATO v Madride za situácie, keď v Európe vládne najhoršia bezpečnostná kríza za desaťročia, ktorú spôsobila ruská vojna na Ukrajine.

Po utorkových rokovaniach s lídrami troch spomenutých krajín generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg povedal, že „teraz máme dohodu, ktorá otvára cestu pre vstup Fínska a Švédska do NATO“. Označil to za „historické rozhodnutie“.

Rozhodnutia v Severoatlantickej aliancii sa prijímajú konsenzom, pričom turecký prezident Recep Tayyip Erdogan hrozil zablokovaním vstupu dvojice škandinávskych krajín a žiadal, aby zmenili svoj postoj ku kurdským povstaleckým organizáciám, ktoré Turecko považuje za teroristické.

Jens Stoltenberg, NATO Summit
Jens Stoltenberg prichádza na tlačovú konferenciu počas summitu NATO. Madrid, 28. jún 2022. Foto: SITA/AP.

8:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil Vladimira Putina za „teroristu“, ktorý vedie „teroristický štát“.

Vo virtuálnom prejave k Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov Zelenskyj povedal, že Rusko by mali vylúčiť z OSN. Zároveň Organizáciu Spojených národov vyzval, aby zriadila medzinárodný tribunál na vyšetrovanie ruských aktivít počas vojny.

„Musíme naliehavo konať a urobiť všetko s cieľom donútiť Rusko, aby zastavilo zabíjanie,“ vyhlásil ukrajinský prezident. Upozornil pritom, že inak sa „teroristická aktivita“ Ruska rozšíri do iných európskych krajín a do Ázie, pričom spomenul pobaltské štáty, Poľsko, Moldavsko a Kazachstan. Informuje o tom portál news.sky.com.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

8:00 Vitajte pri sledovaní stredajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Boris JohnsonDmitrij PeskovJens StoltenbergJoe BidenSergej LavrovVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaNATO Organizácia Severoatlantickej zmluvy