Akademická obec požaduje stiahnutie návrhu novely zákona o vysokých školách z medzirezortného pripomienkového konania

Foto: ilustračné,
  • aktualizované 28. októbra 16:24

Predstavitelia akademickej obce opäť žiadajú o stiahnutie návrhu novely zákona o vysokých školách z medzirezortného pripomienkového konania.

Ako na tlačovej konferencii uviedol prezident Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Rudolf Kropil sú za zachovanie samosprávy a autonómie vysokých škôl, ako je v súčasnosti, avšak súhlasia s posilnením manažérskej pozície rektora.

Podľa rektora Univerzity Komenského v Bratislave Mareka Števčeka sa však navrhovanou úpravou manažérska pozícia oslabí. Okrem nich sa na tlačovej konferencii zúčastnil aj predseda Rady vysokých škôl Martin Putala, predseda Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) Filip Šuran a Viera Peterková za Klub dekanov fakúlt vysokých škôl SR.

Nezapracované podnety skupiny

Viacerí reprezentanti vysokých škôl potvrdili, že začnú pripravovať svoje pripomienky, ktoré poukážu na problematické časti zákona. Zástupcovia akademickej obce sa vo svojich stanoviskách zhodli na tom, že predložená novela nezodpovedá tomu, čo sa dohodlo na kontaktnej skupine a nereflektuje jej požiadavky.

Kropil priblížil, že kontaktnú skupinu vnímal ako pracovnú, kde budú jednotlivé detaily preberať a budú ich postupne odsúhlasovať. Dodal, že nakoniec novelu predstavilo ministerstvo osve a nezapracovalo podnety kontaktnej skupiny.

„My sme však ochotní diskutovať a dialóg neuzatvárame. Hovoríme, že vzdelanosť národa je taká významná, že by to mala byť premiérska téma,“ povedal. Pevne verí, že svoje pripomienky do novely zákona dostanú.

Zákony len do pekného počasia

Šuran priblížil, že ŠRVŠ si urobila „test fašistom“, ktorý hodnotí zákon možnou situáciou, že by na poste ministra sedel niekto z extrémistickej skupiny. Zhodnotili, že novela by výrazne pomohla, ak by sa do vedenia ministerstva dostal niekto, kto by mal politické záujmy ovládnuť vysoké školy.

Ako vysvetlil, navrhuje sa, aby polovicu správnej rady vysokej škôl tvorili nominanti ministra školstva, ktorí sú odvolateľní aj bez udania dôvodu. Pričom má platiť, že táto rada bude musieť rozhodovať nadpolovičnou väčšinou hlasov. To môže podľa Šurana spôsobiť napríklad blokovanie procesov.

Števček poznamenal, že navrhovali posilnenie manažérskej funkcie rektora, avšak z návrhu podľa neho vyplýva, že rektor aj kvestor budú podriadení správnej rade, ktorá bude rozhodovať o všetkom. Dodal, že novela blokuje akademický senát univerzity a z rektora robí štatistu. Zhodnotil, že zákony sa nedajú písať „len do pekného počasia“.

Masívny odchod mladých do zahraničia

Medzi reprezentantmi škôl vznikajú obavy z príchodu ministra s úplne odlišným hodnotovým nastavením, ktorý by mohol získať neprimeranú moc.

Peterková doplnila, že navrhovaná likvidácia samosprávy vysokých škôl so sebou prinesie viaceré negatívne následky, napríklad možnosť ovplyvňovania samotného štúdia niektorými politikmi a oligarchami s cieľom nátlaku na znižovanie kritérií potrebných na absolvovanie štúdia.

Za skutočné problémy vysokého školstva na Slovensku považuje akademická obec dlhodobé podfinancovanie vysokých škôl, vysokoškolského vzdelávania, ale aj výskumu a vývoja. Ako neuspokojivý vníma aj technický a estetický stav vysokoškolskej infraštruktúry či masívny odchod mladých ľudí za štúdiom do zahraničia.

Politizácia v nastavení škôl nie je možná

Odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva ocenil, že diskusia akademickej obce nespochybňuje ciele ani opatrenia, ako sú funkčné miesta, financovanie podľa kvality, výkonnostné zmluvy, transparentné hodnotenie projektov či kratšie externé štúdium, ale týka sa prioritne postov rektorov a riadenia vysokých škôl.

Ako podčiarklo pre agentúru SITA, politizácia v nastavení vysokých škôl nie je možná. Podľa neho funguje správna rada obdobne aj dnes, a to tak, že časť jej členov nominuje ministerstvo a rada schvaľuje rozpočet či nakladanie s majetkom. Zákon o vysokých školách uvádza, že v súčasnosti má správna rada verejnej vysokej školy štrnásť členov, z ktorých šesť vymenováva minister, šesť rektor so súhlasom akademického senátu a jedného člena navrhuje zamestnanecká časť akademického senátu a ďalšieho študentská časť.

Ministerstvo zdôraznilo, že predložená novela zákona neumožní správnej rade konať svojvoľne. Rada totiž nebude môcť rozhodovať o majetku ani o rozpočte na základe svojho vlastného rozhodnutia, ale bude schvaľovať návrhy rektora.

Návrhy k zlepšeniu fungovania správnej rady

Rezort školstva konštatoval, že v súčasnom znení zákona rektora volí iba akademický senát, no po novom by ho mal voliť spolu so správnou radou.

Senát má podľa návrhu novely štvornásobný počet členov ako správna rada, pričom polovicu členov rady má voliť akademický senát. Členovia správnej rady nominovaní ministerstvom by tak pri voľbe rektora mali tvoriť desať percent všetkých hlasov.

Ministerstvo si nemyslí, že pri takejto váhe hlasov je možná politizácia či zneužitie postavenia správnej rady. „Správna rada má dnes do veľkej miery iba formálnu funkciu a neotvára chod vysokej školy verejnosti, vedecko-výskumným pracovníkom, trhu práce či podnikateľskému sektoru, ako je to napríklad v zahraničí. Cieľom tohto návrhu je dostať do univerzitného prostredia aj verejnosť, trh práce, vedecko-výskumný či podnikateľský sektor,“ objasnilo.

Zároveň doplnilo, že akékoľvek návrhy k zlepšeniu fungovania správnej rady či k zlepšeniu chodu vysokých škôl v medzirezortnom pripomienkovom konaní bude vítať.

Ministerstvo školstva o novej verzii zákona diskutovalo s kontaktnou skupinou tvorenou zástupcami akademickej obce, ktorá vznikla 5. marca. Predtým pripravovanú novelu totiž vysoké školy dôrazne odmietli a považovali ju za snahu o politické ovládnutie vysokého školstva na Slovensku.

Finálna verzia návrhu vysokoškolského zákona ministerstva školstva sa pritom vtedy nedostala do legislatívneho procesu. Do medzirezortného pripomienkového konania ju ministerstvo predložilo 22. októbra. Novela má podľa rezortu školstva zaistiť kvalitnejšie vysoké školstvo, priniesť funkčné miesta docentov a profesorov, financovanie podľa kvality či kratšie externé štúdium.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Filip ŠuranMarek ŠtevčekMartin PutalaRudolf KropilViera Peterková
Firmy a inštitúcie MŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRSlovenská rektorská konferencia