Ministerstvo novou stratégiou reaguje na potrebu zaistiť celoživotné vzdelávanie a poradenstvo

Foto: ilustračné, gettyimages.com

Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva (CŽVaP) na roky 2021 – 2030 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR reaguje na potrebu zaistiť celoživotné vzdelávanie a poradenstvo jednotlivcom či pri systémovom nedostatku zručností.

Tento zámer predstavilo vo svojom návrhu, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. To sa končí 5. novembra. Stratégia obsahuje celkovo 55 opatrení rozdelených do pätnástich tematických celkov.

Opatrenia riešia okrem druhošancového vzdelávania, podpory občianskeho vzdelávania dospelých aj vytvorenie uceleného systému celoživotného poradenstva a komplexného systému trasovania absolventov škôl.

Nedostatok zručností pre populáciu

Navrhovaná verzia stratégie reflektuje podľa ministerstva na potrebu zabezpečiť celoživotné vzdelávanie a poradenstvo tam, kde občania majú problém ako jednotlivci, alebo tam, kde sa identifikoval systémový nedostatok v oblastiach zručností pre populáciu či pre konkrétne cieľové skupiny.

Nosným cieľom Stratégie CŽVaP je zabezpečiť pre každého občana celoživotný prístup k možnostiam vzdelávať sa, rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života „od kolísky po hrob, v každom životnom štádiu a s ohľadom na individuálne potreby a okolnosti tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál v osobnom, pracovnom a občianskom živote,“ zhodnotilo ministerstvo.

Nezamestnanosť nízkovzdelaných

K problému využitia existujúcich zručností na Slovensku patrí podľa rezortu školstva relatívne vysoký odborový nesúlad, najmä na úrovni stredoškolského stupňa vzdelania.

Pretrvávajúci vplyv socio-ekonomického zázemia na vzdelávacie cesty jednotlivcov prispieva k rastúcemu podielu mladých predčasne ukončujúcich vzdelávanie so slabými vyhliadkami na trhu práce,“ upozorňuje ministerstvo.

Zároveň doplnilo, že nezamestnanosť v kategórií nízkovzdelaných bola v roku 2020 na úrovni takmer 30 percent, pričom európsky priemer bol 12,6 percenta.

Pre daný rok platilo aj to, že dve tretiny mladých vo vekovej skupine 20 až 34 rokov nízkovzdelaných nepracuje ani sa nevzdeláva. Nesúlad pritom môže zvýšiť aj digitalizácia a automatizácia, ktoré ohrozujú pracovné miesta.

Posilnenie zručností

Rezort školstva konštatoval, že Slovensko potrebuje posilniť základné digitálne zručnosti. Pripravenosť vzdelávacieho systému reagovať na technologický pokrok sa totiž odvíja aj od úrovne digitálnych zručností žiakov.

Poukázal aj na to, že v indexe digitalizácie (DESI index) v komponente ľudský kapitál obsahujúcom indikátor pre mieru základných zručností v populácii vo veku 16 – 74 rokov, je Slovensko mierne pod priemerom.

Ako ďalej priblížil, podiel v populácii dosahujúci aspoň základné zručnosti bol v danom indexe na Slovensku 54 percent, pričom v Európskej únie bol priemer 56 percent.

Osvojenie si základných digitálnych zručností je však nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie (napríklad online kurzy), efektívne zapojenie sa do fungovania štátu (e-government, e-health) a obmedzí ďalšiu marginalizáciu ohrozených skupín,“ objasnil.

Výsledky výskumov

Z prieskumov vyplýva, že účasť dospelých na vzdelávaní klesá s vekom a rastie so vzdelaním. Podobne je to podľa ministerstva aj na Slovensku, avšak na rozdiel od iných európskych krajín najvyššiu účasť dosahujú zamestnaní.

Slovensko takisto kopíruje trend, v ktorom účasť dospelých na vzdelávaní rastie so stupňom vzdelania, čo v prípade Slovenska súvisí aj s tým, že vzdelávanie sa odohráva najmä vo firmách a zamestnanosť rastie so stupňom vzdelania,“ doplnilo.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaMŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SR