BRATISLAVA 30. apríla (WEBNOVINY) – Jedným z hlavných problémov pri lepšom využívaní peňazí Európskej únie (EÚ) sú podľa podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) výmeny vlády a s tým súvisiace zmeny priorít, ako aj štátnych úradníkov.
Zmeniť by to mal pripravovaný nový zákon o štátnej službe, ktorý má zvýšiť stabilizáciu úradníkov pre eurofondy. Návrh zákona by po schválení v parlamente mal byť účinný k 1. januáru 2015. „Evidujem určitý kompetenčný problém, ktorý budeme v zásade riešiť,“ povedal v stredu Vážny s tým, že ide o silnejší dohľad nad eurofondmi. „Nepotrebujem, ale keď sa to má pohnúť, tak to treba,“ odvetil na otázku, či ho potrebuje.
Diaľnica do Košíc mohla byť podľa Vážneho dokončená
Diaľnica z Bratislavy do Košíc by podľa Vážneho už bola dokončená, keby predošlá vláda nezrušila dva projekty PPP na výstavbu chýbajúcich úsekov D1 medzi Žilinou a Prešovom. Vážny, ktorý bol ministrom dopravy v prvej vláde Roberta Fica, presadzoval projekty PPP z dôvodu väčšej rýchlosti výstavby diaľnic a nedostatku európskych zdrojov. „Keď som nastúpil (ako minister – pozn. red.), na diaľnice bola jedna miliarda a za to sa nedala postaviť diaľnica do Košíc. Preto som to musel rozdeliť, že časť bude financovaná z PPP a zvyšok z eurofondov,“ pripomenul Vážny.
Bývalý minister dopravy Ján Figeľ (KDH) krátko po nástupe do funkcie v roku 2010 zrušil dva z troch PPP projektov pre nevýhodné finančné podmienky pre štát. Zároveň rozhodol o tom, že výstavba úsekov D1 na severe a východe Slovenska sa bude obstarávať samostatne podľa zákona o verejnom obstarávaní. Z čias prvej Ficovej vlády bola cez PPP projekt dokončená výstavba troch úsekov rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a severný obchvat Banskej Bystrice.
Využitie eurofondov sa medziročne zvýšilo
Slovensko vyčerpalo z peňazí EÚ v programovom období 2007 až 2013 k 31. marcu tohto roka vo všetkých štrnástich operačných programoch takmer 6,142 mld. eur, čo je 52,86 % z celkového záväzku takmer 11,619 mld. eur. Využitie eurofondov sa medziročne zvýšilo o 31,6 %, alebo o 1,474 mld. eur a miera čerpania o 12,74 percentuálneho bodu. Korekcie, resp. nezrovnalosti a vratky pre chyby v čerpaní peňazí EÚ ku koncu marca dosiahli 208,51 mil. eur, čo je 1,8 % z celkovej alokácie, resp. 3,4 % z vyčerpanej sumy. Domáce spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu ku koncu marca dosiahlo 1,027 mld. eur, čo je 52,54 % zo záväzku vo výške 1,954 mld. eur. Nezrovnalosti a vratky sú v tomto prípade 42,41 mil. eur, čo je 2,17 % zo záväzku a 4,13 % z objemu spolufinancovania.
SR využila z EÚ v rokoch 2004 až 2013 spolu 12,863 mld. eur, pričom do rozpočtu únie a mimorozpočtových programov odviedla 6,112 mld. eur. Z EÚ tak získala o 6,752 mld. eur viac než do jej rozpočtu zaplatila. Po vstupe SR do EÚ sa postupne zvyšoval podiel jej príjmov z rozpočtu únie na celkových príjmoch štátneho rozpočtu. Príjmy z EÚ v súčasnosti dosahujú vyšší podiel ako príjmy z výberu spotrebných daní a sú na druhom mieste po príjmoch z výberu dane z pridanej hodnoty.