Výročie okupácie Československa z augusta 1968 je pripomienkou hrdinstva aj zrady. Na tlačovej besede to pri príležitosti dnešného výročia augustových udalostí povedal predseda vlády Peter Pellegrini.
„Hrdinstva malého národa, ktorý do veľkej miery uveril a veril v silu a schopnosť postaviť sa vopred stanovenému geopolitickému rozdeleniu sveta a vybudovať si budúcnosť podľa svojich vlastných predstáv,“ povedal premiér.
Zradu zase predseda vlády spája s niektorými „oportunistickými a kariérnymi“ politikmi, ktorí po okupácii uprednostnili svoje osobné záujmy pred záujmami ľudí. „Je našou povinnosťou napĺňať odkaz odvahy ľudí z augusta 68, aby sme sa nemuseli hanbiť za spravovanie našej krajiny,“ dodal predseda vlády
21. august 1968
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR.
Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda od 21. augusta do 3. septembra 1968 zaznamenala 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún.
Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
