Ako sa rysuje nový vinársky ročník 2011?
Tento rok to vyzerá veľmi dobre, slniečko nám praje. Minulý rok nám počas dozrievania veľmi veľa pršalo a bobule sa naliali vodou, čím sa cukornatosť a stupeň vyzretia pomerne zredukovali. Tento rok nám babie leto vyšlo veľmi pozitívne, je veľa slnečných dní, čo prospieva dozrievaniu, bobuľky naberajú na obsahu cukru a samozrejme aj arómy. Trošku možno pri niektorých odrodách je jemný problém s kyselinkami, ale je to lepšie ako minulý rok, kedy boli kyseliny prehnané. Na druhej strane je dobré, že každý rok nám tá príroda prinesie niečo iné, takže vínka nie sú monotónne a fádne. Keby som to mal porovnať, tak by som tento ročník dal na úroveň ročníka 2009, ktorý veľa vinárov označovalo termínom jedinečný. Budú to skôr plnšie vína, vhodné aj na archiváciu. Vína ročníka 2010 boli veľmi dobre piteľné s takou dlhou pikantnou kyselinou v závere.
Tento rok bolo leto skôr netypické, júl bol upršaný, naopak august a september horúci. Ako sa to prejavilo na úrode?
Áno, spozorovali sme to, medzi koncom augusta – začiatkom septembra boli naozaj tropické horúčavy, na ktoré na Slovensku nie sme až tak zvyknutí. Bývali skôr v júli. Daždivý júl nám nejaké problémy nenarobil, pretože vinohrady ešte boli vo fáze, kedy bobuľky rástli. Čiže vtedy, keď aj trochu zaprší, je to pozitívne. Zo začiatku pri odkvete bol ľadovec, čo nám trochu zredukovalo úrodu, ale jeseň sa vydarila.
Spomínali ste, že pri niektorých odrodách sú vyššie kyseliny. Pri ktorých?
Určite sú pri tých odrodách, ktoré majú prirodzene nižší obsah kyseliny, čo je napríklad Rulandské biele a Rulandské šedé. Čo sa týka modrého hrozna, vhodného na prípravu červeného vína, tento rok pozorujeme na Slovensku ojedinelý jav: jablčno – mliečna fermentácia sa deje priamo v bobuľkách, čo poznáme zo Španielska alebo Talianska. Z červených vín sa tým odstránia zelené arómy a nie sú zbytočne kyslé. Dá sa povedať, že vďaka tropickým horúčavám, ktoré tu v posledných týždňoch boli, budú červené vína naozaj znamenité s jedinečnou zamatovou štruktúrou.
Mali ste tento rok nejaké väčšie problémy s chorobami a škodcami?
Určite najväčší problém nám robia škorce. Momentálne je to ešte celkom v pohode, pretože idú najmä po slnečnici, ale keď už slnečnice nebudú, potom sa sústredia čisto na hrozno, čo už bude horšie. Tento rok neboli nejaké veľké problémy s chorobami. Keďže nebolo príliš daždivo, hubovité ochorenia rozšírené neboli.
Akú časť hrozna si dopestujete sami a koľko percent zhruba nakupujete od dodávateľov?
Približne 50 percent si dopestujeme sami na našich 420 hektároch, ktoré máme v Nitrianskej vinohradníckej oblasti a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Druhú polovicu nakupujeme od našich tradičných dodávateľov. Ale všetky vína vyšších prívlastkov vyrábame výlučne z hrozna z našich viníc.
Ktoré odrody sú ešte zatiaľ vo vinohradoch?
Oberačka je v plnom prúde už vyše mesiaca. Začali sme skorými odrodami ako je Iršai Oliver, z ktorého je mimoriadne obľúbený burčiak. Tento rok bol záujem o burčiak naozaj enormný. Pokračujeme odrodami Devín a s Veltínami. Na koreni je ešte modré hrozno, určené na červené vína, ktoré pomalšie dozrievajú a uprednostňujeme aj vyšší stupeň vyzretia. Do decembra alebo januára nechávame vo vinohradoch hrozno na ľadové víno, v Jelenci ešte máme biele hrozno na bobuľové výbery. Ľadové víno sa nám podarilo dosiahnuť aj minulý rok, aj keď nás to stálo veľa úsilia. Našťastie tie mrazy prišli trošku skôr – v decembri, inak zvyčajne prichádzajú až v januári, čo by vlani to hrozno možno už nevydržalo. Tento rok sme pripravili sme aj oveľa väčšiu ponuku slamových vín. Momentálne sme zmenili troška technológiu ich výroby. Vyrábame ich stále tradične sušením na slame, ale postavili sme halu, kde je kontrolovaná atmosféra, vieme tam regulovať vlhkosť a teplotu vzduchu, takže hrozno nie je tak napádané hubovými ochoreniami, arómy budú oveľa čistejšie. Pripravujeme aj rôzne špeciality ako Muškát moravský slamový alebo Iršai Oliver slamový. Od minulého roka produkujeme aj ďalšiu špecialitku – biele víno z modrého hrozna. Kombinuje ľahkosť bielych vín, ale zároveň má štruktúrovanosť červených vín. Vyrába sa tak, že hrozno ide priamo do lisu, nenechá sa na šupkách, ktoré by mu dodali farbu. Môj osobný favorit je Modrý Portugal a Cabernet Sauvignon.
Z ktorých odrôd vyrábate ľadové víno? Koľko stupňov musí byť vonku pre zber hrozna na túto špecialitu?
Najtradičnejšie odrody na ľadové víno sú u nás Rizling vlašský, ktorý budeme tento rok robiť už ôsmy raz a Frankovka modrá, ktorú produkujeme od roku 2007. Či sa rozšíria ešte o nejaké ďalšie odrody, sa ešte uvidí. Na zber hrozna na ľadové víno musí byť vonku minimálne mínus sedem stupňov. Topoľčianky sú jedna z najsevernejších európskych oblastí, kde sa pestuje víno. Rekordnú teplotu sme tu mali mínus 18 stupňov Celzia, pri ktorej sa oberalo, čo už bol naozaj extrém. Potom bol problém hrozno vylisovať, museli sme čakať, kým trošku rozmrzne, lebo bolo zmrznuté na kameň.
Exportujete vína aj do zahraničia?
Momentálne sa nám darí so vstupom na ázijské trhy, podaril sa nám prvý export do Singapuru a do Číny, konkrétne do Šanghaja. Zo začiatku sú to, samozrejme, len menšie množstvá, aby si odberatelia overili, či to bude pre nich zaujímavý artikel. Do Singapuru napríklad ide okolo 3 000 fliaš vína. V Číne európsky pôvod evokuje v ľuďoch presvedčenie, že pôjde o dobré víno. Kvalita slovenského vinárstva je výborná, v posledných rokoch nastal veľký pokrok, takže máme sa s čím prezentovať. Bolo by dobré ešte posilniť marketing, aby sa o slovenských vínach vedelo. V novembri plánujeme ísť na výstavu do Hongkongu prezentovať naše vína.
Ktoré vína sú na Slovensku najobľúbenejšie? Drží sa stále popularita ružových vín?
Áno, produkcia aj spotreba ružových vín každým rokom stúpa. Zaujímavé je, že to nie je na úkor bielych ani červených vín, ale skôr vznikla nová kategória. Myslím, že ružové víno oslovilo aj ľudí, ktorí predtým víno veľmi nepili. Darí sa aj českým novošľachtencom ako je Pálava, čo je jedno z našich najobľúbenejších vín vo vyššej kategórii bobuľových výberov. Čo sa týka slovenských vín, Veltlínske zelené je jednotkou v predaji, populárny je aj Rizling vlašský. Trošku možno na ústupe je Müller Thurgau, čo mňa osobne mrzí, pretože je to veľmi pekná aromatická odroda, ale myslím si, že ľudia si k nej ešte cestu nájdu. Z červených vín je to Frankovka modrá, Rulandské modré, momentálne je veľmi populárny ukrajinský novošľachtenec Alibernet. Je zaujímavý tým, že ako jeden z mála modrých hrozien obsahuje farbivo nielen v šupke bobuľky, ale aj vo vnútri v dužine. Obľúbený je aj Neronet, čo je Alibernet skrížený s Modrým Portugalom a Svätovavrineckým. Svojich zákazníkov si našiel aj sekt, ktorý sme spustili do predaja pred vlaňajšími Vianocami. Je vyrobený tradičnou metódou ako najznámejšie šumivé vína z oblasti Champagne, ale samozrejme, šampanské to volať nemôžeme, keďže nie je z tej oblasti. Vyrába sa sekundárnou fermentáciou v tej istej fľaške, v ktorej sa potom predáva. Musí to prekvasiť a potom to zreje ešte nejakých deväť mesiacov. Momentálne získal striebornú medailu na najväčšej vinárskej súťaži na svete AWC Vienna, tento rok tam bolo 10 000 vzoriek vín z celého sveta, čiže je to úspech pre slovenské vinárstvo.
Kedy sa dostanú na pulty v obchodoch mladé vína?
Čo sa týka mladých vín, máme zákonom stanovený termín, pred ktorým sa nemôžu dostať na trh, a to je prvý novembrový pondelok. Tento rok to vychádza na 7. novembra. Hrozno je, dá sa povedať, v stopercentnom stave, čiže aj arómy sú veľmi čisté. Vína, ktoré som zatiaľ ochutnal, vyzerajú zaujímavo. Ročník bude určite vydarený a výborný.
Zhovárala sa Mária Pietová