Zeleným štvrtkom sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum

kňaz
Foto: ilustračné, Shutterstock.

BRATISLAVA 18. apríla (WebNoviny.sk) – Zeleným štvrtkom sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Je to spoločné pomenovanie dní, v ktorých si cirkev pripomína Kristovu smrť, Krista uloženého v hrobe a Kristovo zmŕtvychvstanie.

Liturgický obsah a symbolika

Všetky dni majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň predpoludním biskupi slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz.

Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti, sviatosť kňazstva a sviatosť eucharistie, respektíve premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“

Prestávajú zvoniť zvony

Omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanásť žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojím zatknutím, sa začína veľkonočné trojdnie.

Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu.

Po skončení omše si kresťania pripomínajú Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal sám. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom