ŽILINA 6. septembra (WEBNOVINY) – Žilinská pobočka Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) žiada vládu, aby v prvom rade dobudovala úseky hlavných a doplnkových európskych koridorov E50/D1, E75/D3 a R3 akceptovaných aj štátmi Európskej únie a komisárom EÚ. „Keď nie sú peniaze, treba stavať najprv tam, kde je najintenzívnejšie doprava, tam sa tie peniaze okamžite začnú vracať. A my ideme stavať úseky smerom, ktorým nemáme orientovaný export. My sme orientovaní hlavne na západ, Poľsko, Česko a tu potrebujeme diaľnicu a nie na Balkán a na východ do Ukrajiny,“ povedal riaditeľ žilinskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ján Mišura, podľa ktorého uprednostnenie výstavby týchto menej frekventovaných úsekov totálne odreže Oravu a Turiec a odradí príchod nových investorov do žilinského regiónu. Ako príklad Mišura uviedol rýchlostnú cestu R4 cez Milhosť, kde je podľa neho pre rýchlostnú cestu smiešna a neakceptovateľná intenzita dopravy iba 2 500 áut za deň a kde navyše maďarská strana nemá v pláne najbližších desiatich rokov sa na túto cestu napojiť. Naopak, vláda odkladá a uvažuje o zastavení výstavby úsekov, kde je najvyššia intenzita dopravy na Slovensku a kde by bola aj najrýchlejšia návratnosť, konkrétne v úseku tunela Višňové – Dubná skala, kde je intenzita 25 a 30 tisíc vozidiel za deň.
Žilinská regionálna komora SOPK už dlhodobo žiada dobudovať diaľničný úsek D1 zo Žiliny do Ružomberka, D3 zo Žiliny do Čadce ako aj rýchlostné cesty cez Kysuce do Čiech a Poľska. „Podľa posledných informácií sa ale bude stavať inak, a to inak značí zmenu priorít úsekov od hlavných európskych koridorov na úseky s malou intenzitou dopravy. Zmena sa zakrýva za dymovú clonu, že to bude lacnejšie. Áno, keď si vybrali úseky na rovine, tak to bude lacnejšie, tomu rozumie aj absolvent základnej školy,“ dodal Mišura. Podľa predsedu predstavenstva žilinskej regionálnej komory Dušana Halušku, ak nebude čo najskôr dobudovaná diaľnica D3 Žilina- česká hranica a D1 medzi Žilinou a Ružomberkom, do Turca, Kysúc a na Oravu neprídu nové investície ani ďalší ekonomický rozvoj. „Je dlhodobo známe v Žilinskom kraji, že za Strečnianskou dolinou nikto neinvestuje a nechce investovať väčšie investície práve z dôvodu dopravy. Najužším miestom je prejazd popod Strečno, kde keď dôjde k havárii, tak je doprava zastavená na šesť, osem aj viac hodín. A to znamená, že v súčasnej dobe, keď sa dodávajú výrobky „just in time“, žiadny väčší výrobca či subjekt si nemôže dovoliť takéto prestoje,“ povedal Haluška, podľa ktorého aj Volkswagen investoval v Martine len preto, že mu bolo sľúbené rýchle dotiahnutie diaľnice až do Turca.
SOPK pôvodne nebola za výstavbu diaľnice cez PPP projekty, teraz už nevidí inú možnosť. „Slovenská obchodná a priemyselná komora neschvaľovala PPP projekty už zo začiatku, keď to predkladal minister dopravy Prokopovič, pretože sme chceli využiť kohézne fondy. Jednou výhodou PPP projektov je, že je to rýchlo postavené. Jednoznačne už teraz, keď je to v takejto fáze, úsek Hričovské Podhradie- Višňové- Dubná Skala- Martin by sme navrhovali financovať z PPP projektov a začať tú stavbu,“ povedal Mišura. Žilinská regionálna komora SOPK má podľa jej predstaviteľov pri tlaku na dobudovanie diaľníc a rýchlostných ciest podporu Slovenskej živnostenskej komory, Združenia podnikateľov Slovenska ako aj českých, poľských a maďarských regionálnych hospodárskych komôr.
SITA