Vo vrcholných pozíciách vo firmách, či v štátnych organizáciách čoraz častejšie sa presadzujú ženy.
Kým v minulosti boli vrcholové funkcie spájané iba s mužskými charakteristikami, napríklad silou vôle alebo súťaživosťou, dnešné ženy dokážu byť rovnako odolné, šikovné a ženské zároveň. Ich doménou je empatickosť, ale i zdravá pokora. Zastúpenie európskych žien vo vyšších a top manažérskych pozíciách, v porovnaní s uplynulými desaťročiami, postupne vzrastá. Napriek tomu však stále platí, že napr. v Európskej únii je medzi manažérmi viac mužov ako žien. To isté možno konštatovať i o zastúpení v národných parlamentoch či vládach. Tu sú lídrami najmä Švédsko a Fínsko. Slovensko sa vo všetkých oblastiach zaraďuje do druhej polovice rebríčka.
Úspešných žien a pozitívnych príkladov pribúda.
Napriek tejto skutočnosti ich však ešte stále nie je dostatok. Prítomnosť medzinárodných spoločností na Slovensku prispela k tomu, že sa prebúrali lokálne predsudky a na riadiacich postoch sa objavuje čoraz viac žien. Dôvodom je, že zahraniční manažéri sú na ženy v riadiacich pozíciách zvyknutí a tento trend sa snažia presadzovať i u nás. Podľa mnohých tak dnes už nerozhoduje to, či je niekto muž alebo žena, ale aké má osobnostné vlastnosti, rozhodnosť, schopnosť motivácie, vytrvalosť a podobne.
Je podnikateľská sféra Európy i naďalej svetom mužov?
Áno. Iba každý desiaty člen predstavenstva najväčších európskych spoločností je žena a v 97 % prípadoch sú predsedami predstavenstiev muži. Štúdie ukazujú, že podniky s vyšším počtom žien na vedúcich miestach dosahujú lepšie výsledky ako „čisto mužské“ spoločnosti. Ich prevádzkové príjmy sú vyššie a sú úspešnejšie pri získavaní nadaných ľudí a lepšie rozumejú zákazníkom. Čo najlepšie využitie nadaných európskych žien na trhu práce nie je len prínosom pre podnikanie, ale aj pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok. Ženy tvoria 60 % z absolventov vysokých škôl, ale na miestach v ekonomike s rozhodovacou právomocou je ich zastúpenie neporovnateľné. V súčasnom období by preto malo byť v záujme každého, aby začlenil ženy do každej zložky spoločnosti, pretože kdekoľvek na svete, kde prosperujú ženy, prosperujú i spoločnosti.
Rodová politika a boj za rovnosť pohlaví je súčasťou hodnôt Európskej únie už od roku 1957. V súčasnosti sa ale do popredia dostávajú iniciatívy zamerané na stanovenie tzv. rodových kvót, ktoré by pre veľké spoločnosti znamenali povinnosť mať vo svojich štatutárnych orgánoch stanovený minimálny podiel žien.
S rovnosťou zastúpenia žien v riadiacich pozíciách firiem súhlasí podľa prieskumov 88 % Európanov. Najväčší podiel zástancov tohto názoru je na Cypre, v Írsku a Slovinsku [viac než 95 %]. Naopak najmenej sú rovnocennému postaveniu žien v najvyšších funkciách naklonení Slováci. Súhlas s tvrdením, že ženy by mali byť v rozhodovacích postoch zastúpené rovnako ako muži, vyjadrilo 79 % Slovákov. Slováci sú v otázke postavenia žien vo vrcholových funkciách skôr skeptickí. Takmer polovica Slovákov v prieskume uviedla, že ženy vždy nemajú potrebné kvality a schopnosti na to, aby obsadili vysoké posty. Zároveň sa 47 % dopytovaných Slovákov domnieva, že ženy sa o vysoké pozície zaujímajú menej ako muži. Dôvodom je podľa nich skutočnosť, že ženy majú väčší sklon starať sa o rodinu a domácnosť. Tento názor zastáva až 85 % Slovákov, čo e najvyšší podiel v rámci EÚ.