Zmeny v Zákonníku práce obmedzia podnikanie, tvrdí Kaník

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Zakonnik prace
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 24. októbra (WEBNOVINY) – Vládny návrh novely Zákonníka práce podľa poslanca Ľudovíta Kaníka znemožňuje zamestnávateľom vykonávať rozhodnutia bez súhlasu odborárov.

Ako ďalej uviedol v rozprave k zmenám pracovného kódexu, Zákonník práce sa tak dostane do rozporu s Obchodným zákonníkom. Podľa neho totiž každý podniká samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť .

„Za čo nesú zodpovednosť odborárski funkcionári,“ spýtal sa. Navrhované zmeny tým podľa Kaníka zasahujú do možnosti budovať firmu a vytvárať pracovné miesta.

Bývalý minister práce a sociálnych vecí kritizoval zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Zamestnávatelia podľa neho prepúšťajú len vtedy, keď sa firma dostane do ťažkostí. „Ak to bude nákladná operácia, môže to znamenať, že sa budú odkladať ozdravné opatrenia a príde bankrot, konkurz,“ upozornil šéf klubu SDKÚ-DS. O prácu by potom podľa neho prišli všetci zamestnanci.

Kaník
Foto: SITA/Michal Burza

Rozdelenie firiem na dve skupiny

Kaník navrhol rozdeliť firmy na dve skupiny. Na tie, ktoré zamestnávajú menej ako 50 ľudí, by sa podľa neho nemali vzťahovať niektoré ustanovenia novely Zákonníka práce, ako napríklad súbeh výpovednej lehoty a odstupného. „Pýtam sa, či to nebude diskriminačné,“ reagovala poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD).

Od začiatku budúceho roka by sa mal po prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky, obnoviť súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Takémuto zamestnancovi má zamestnávateľ poskytnúť odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov.

Výška odstupného bude pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov. Návrh ministerstva práce zároveň chce, aby bolo možné v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty, ako stanovuje Zákonník práce.

Vypustiť znaky závislej práce

Zmeny by sa mali dotknúť aj reťazenia pracovných pomerov na určitý čas. Kým v súčasnosti je možné uzatvoriť pracovný pomer na určitý čas najviac na obdobie troch rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci týchto troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky. V rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ môže predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát.

Ďalším z návrhov rezortu práce je aj vypustenie niektorých znakov definície závislej práce. Ide o znaky, ktoré hovoria o vykonaní na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, kde sa opakujú určené činnosti.

Ľudovít Kaník
Foto: SITA/Nina Bednáriková

Zmeny sa dotknú aj nočnej práce

Jedným zo znakov, ktoré mali v definícií chýbať, mal byť aj pracovný čas určený zamestnávateľom, ten si však nakoniec zástupcovia zamestnancov vyrokovali naspäť. Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu.

Navrhovaná novela Zákonníka práce sa dotýka aj odborárov. Tí by mali po novom mať právo spolurozhodovať o normách spotreby práce, či participovať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Zmeny sa dotknú aj nočnej práce. Vykonávať by sa mala v čase od 22. do 6- tej hodiny ráno, nie ako tomu je v súčasnosti od 22. do 5-tej hodiny rannej.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jana Vaľová