Úradnícka vláda zachránila 700 miliónov eur z eurofondov, Ódor to považuje za jeden z kľúčových výsledkov (video)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
VLÁDA: Úspešný príbeh slovenského plánu obnovy
Sprava: Predseda vlády SR Ľudovít Ódor, minister investícií Peter Balík a podpredsedníčka vlády SR Lívia Vašáková počas tlačovej konferencie na Úrade vlády SR na tému: 815 miliónov eur pre Slovensko. Bratislava, 25. september 2023. Foto: SITA/Milan Illík
Tento článok pre vás načítala AI.
  • aktualizované 27. septembra, 16:53

Z celkovej sumy starých eurofondov 14,5 miliardy eur v dobiehajúcom programovom období 2014 až 2020 zostáva ohrozených už len približne 100 miliónov eur.

Poverený premiér Ľudovít Ódor o tom informoval v stredu po rokovaní vlády s tým, že po nástupe vlády odborníkov odhadovali, že prepadnúť by mohlo až 800 miliónov eur. Neskôr túto sumu priebežne znížili na menej ako polovicu.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

„Považujem to za jeden z kľúčových výsledkov tejto vlády,“ povedal k ďalšiemu zníženiu ohrozených eurofondov predseda vlády. Tá sa zaoberala aj stavom implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 15. septembru.

Výzvy už z nového programového obdobia

Okrem toho, že sme absolútne zdynamizovali čerpanie eurofondov na Slovensku, začali sme vypisovať aj výzvy už z nového programového obdobia. Aby sa nestávalo to, že ďalšia vláda v budúcnosti bude musieť riešiť túto situáciu rovnako,“ uviedol Ódor.

Ako pokračoval, pripravili návod pre budúcu vládu na efektívnejšie využívanie eurofondov. „Dúfame, že z tohto materiálu budú môcť čerpať a aj to urobia budúce vlády. Môžeme byť na túto agendu právom hrdí ako úradnícka vláda,“ dodal Ódor.

Čerpanie starých eurofondov sa počas dočasnej vlády vďaka intenzívnej spolupráci zvýšilo o 8 percentuálnych bodov zo 70 % na 78 %, alebo o 1,2 miliardy eur. Podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková o tom informovala s tým, že z celkovej alokácie je vyčerpaných 11,3 miliardy eur a ostáva minúť ešte 3,2 miliardy eur.

„Cez klasické projekty sú to len 2 miliardy eur, zvyšok vieme presunúť na štátny rozpočet, na kompenzovanie nákladov energokrízy,“ priblížila vicepremiérka.

Zníženie rizika prepadnutia eurofondov

Tiež si myslí, že zníženie rizika prepadnutia eurofondov pod 1 % z celkovej alokácie je jeden z najväčších úspechov úradníckej vlády. „Tento scenár bude realita iba v prípade, že sa bude pokračovať v nastavených krokoch a budú sa dodržiavať prijaté opatrenia,“ upozornila Vašáková.

Táto vláda sa situácii s čerpaním eurofondov venovala na ôsmich zasadnutiach, ich efektívne využívanie si určila za jednu z priorít. „Rezorty dostávali na vláde aj konkrétne úlohy a nebolo ich málo. Týchto úloh sme napočítali 156, splnených bolo 149, zvyšných sedem má plnenie do konca septembra,“ podotkla Vašáková.

Podľa nej zistili najrizikovejšie projekty a každé dva týždne ich monitorovali. Fázovanie projektov umožňuje financovať ich v novom programovom období, flexibilita zas presun prostriedkov do štátneho rozpočtu na vykrytie nákladov energokrízy.

„Táto bola vyrokovaná ešte za vlády Eduarda Hegera s Európskou komisiou a my sme navýšili objem prostriedkov, aby sme v rámci klasických projektov vyčistili tie, ktoré nemajú šancu sa stihnúť,“ dodala.

Záchrana 700 miliónov eur

Ohrozená suma eurofondov je trikrát nižšia ako v období 2007 až 2013. V roku 2014, keď toto obdobie dobiehalo, prepadlo 300 miliónov eur.

Poverený minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík v stredu informoval, že za záchranu 700 miliónov eur z eurozdrojov, z pôvodne ohrozených osemsto miliónov eur, možno ďakovať úradníckej vláde s premiérom Ľudovítom Ódorom a podpredsedníčkou pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Líviou Vašákovou.

Začali sme čerpať neskoro, až v roku 2017 – o tri roky neskôr ako sa začalo programové obdobie,“ pripomenul Balík začiatok problémov s využívaním eurofondov v dobiehajúcom období 2014 až 2020.

Regióny nemali k dispozícii žiadne eurofondy

Ako pokračoval, zároveň regióny nemali k dispozícii žiadne eurofondy na priame rozhodovanie. Napríklad, na začiatku obdobia v Česku poskytli regiónom z eurozdrojov viac ako 20 %, v Poľsku cez 40 %. Na Slovensku presunuli samosprávam nižšiu časť eurofondov až v tomto roku.

Boli tu aj rôzne kauzy, ktoré boli spojené s Operačným programom Výskum a inovácie,“ uviedol Balík s tým, že program bol zrušený a čerpanie pozastavené. V súvislosti s eurofondmi spomenul aj známe korupčné kauzy z obdobia vlád na čele so Smerom, ako napríklad Dobytkár. Za problémy v eurofondoch označil aj zlú koordináciu, slabý manažment a slabý politický kapitál.

Uplynulé roky sa ani predchádzajúcej vláde nedarilo čerpať eurofondy takým tempom, ako sa darilo našej úradníckej vláde,“ priblížil obdobie 2014 až 2020 Balík.

Nové programové obdobie

V novom programovom období 2021 až 2027 je z eurofondov alokovaných 12,6 miliardy eur, z toho do regiónov má ísť 2,1 miliardy eur, teda zhruba 16,5 % alokácie.

„Už v piatok navýšime túto sumu o vyše 200 miliónov eur. Je to celá alokácia, ktorú malo ministerstvo investícií k dispozícii na dopytovo orientované výzvy na centrálne vyhlasované výzvy, ktorú sme sa rozhodli alokovať do regiónov,“ povedal Balík.

Podiel regiónov na eurofondoch na tzv. integrované územné investície sa tak zvýši na 18,5 %, čím sa Slovensko začína približovať susedom, napríklad Česku. Od budúcej vlády minister očakáva, že bude pokračovať v dôvere regiónom.

Je možné rozdeliť ďalší balík eurofondov priamo do regiónov cez tzv. revízie operačného programu, a to v priebehu budúceho roka. My už túto revíziu nevieme vykonať,“ dodal Balík.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Lívia VašákováĽudovít ÓdorPeter Bálik