BRATISLAVA 31. marca (WEBNOVINY) – Parkovanie na chodníkoch, podľa zákona o premávke na cestách presnejšie povedané státie áut na chodníkoch, je problémom hádam každého väčšieho mesta na Slovensku. Vzhľadom na chronický nedostatok parkovacích miest pre motorové vozidlá v husto zastavaných sídliskách prípadne v centrách miest sa nemožno na tento problém pozerať takpovediac čiernobielo a viniť z porušovania dopravných predpisov len majiteľov áut. Svoje o tejto neutešenej situácii by najlepšie vedeli povedať obyvatelia bratislavskej Petržalky. Vytváranie nových parkovacích miest na priestorovo obmedzených plochách možno len výstavbou parkovacích domov, avšak tento proces je nielen časovo ale aj finančne veľmi náročný. Preto by mali existovať určité kompromisy pri státí vozidiel na miestach, kde je to inak zakázané. Napríklad aj na chodníkoch. Pozrime sa, aké majú majitelia vozidiel v súčasnej dobe možnosti.
Zákon o premávke na cestách v paragrafe 2, odstavec 2 písm. g) definuje chodník ako komunikáciu alebo časť cesty určenú pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. Podľa môjho názoru sa pre účely zákona a ďalších ustanovení v ňom táto definícia vzťahuje na chodníky, ktoré sú súčasťou cesty alebo sa nachádzajú bezprostredne vedľa nej a nie na tie uprostred sídlisk, prípadne rekreačných oblastí. Zastaviť a stáť na chodníkoch možno len za dodržania ustanovení paragrafu 52, odstavec 2, ktorý znie:
Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením nie je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.
Vo vyhláške Ministerstva vnútra SR č.9/2009 zastavenie a státie na chodníkoch určujú dopravné značky IP 13a – c, alebo IP 14a, b, alebo IP 15a, b doplnené vodorovnými dopravnými značkami V 10a – c. V týchto prípadoch je pre vodičov všetko jasné. Kompromisné riešenie treba snáď hľadať pri voľnej šírke chodníka 1,5 metra. Na frekventovaných chodníkoch v centrách miest a počas dňa chápem takúto požiadavku zo strany chodcov. Na okrajových sídliskách a najmä v nočnej dobe by snáď na tých centimetroch až tak veľmi záležať už nemuselo. Aspoň dovtedy, kým príslušné samosprávy neponúknu majiteľom vozidiel dostatok miest na parkovanie, sa prihováram aj za určitú toleranciu zo strany chodcov ale aj príslušníkov mestských polícií, ktorí tieto priestupky najčastejšie riešia.
Samostatnou kapitolou sú chodníky alebo upravené plochy medzi obytnými blokmi sídlisk, uprostred zastavaných území, rekreačných oblastí a podobne, ktoré sa nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti ciest. Možno na nich autom zastaviť a stáť v prípadoch, keď zostane požadovaná voľná šírka chodníka? Alebo sa na tieto komunikácie určené pre chodcov alebo iné upravené plochy vzťahuje ustanovenie paragrafu 4, odstavec 3, ktorý jasne stanovuje, že vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách? Podľa mňa sa vzťahuje ale kvôli objektívnosti výkladu zákona som sa s touto otázkou obrátil na kompetentné orgány. Ich vysvetlenie vodičom samozrejme v niektorom ďalšom diely sprostredkujem.
Rada na záver
Nech už bude výklad zákona taký alebo onaký, pokiaľ pri státí na chodníkoch vedľa ciest požadujeme určitú toleranciu od chodcov, buďme aj my, vodiči motorových vozidiel, tolerantní voči nim a nesnažme sa za každú cenu zaparkovať auto na chodníku uprostred sídliska rovno pred vlastným vchodom.