Homola vždy túžil vyhrať preteky na domácej trati

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Homola
Maťo Homola Foto: internet

Práve triumf v jednej jazde na medzinárodných pretekoch FIA ETCC (European Touring Car Cup, ME v pretekoch automobilov na okruhu, pozn.) na domácom Slovakia Ringu ste aj po skončení úspešnej sezóny označili za najkrajší okamih vašej kariéry. Čo vás k tomuto tvrdeniu motivovalo?

Dôvodom môjho tvrdenia bol fakt, že víťazstvo v druhej jazde hlavných pretekov mi prinieslo neuveriteľne krásne zážitky. Bolo to niečo senzačné. V tom momente som bol asi najšťastnejším človekom široko – ďaleko (smiech). Bolo to v podstate splnenie môjho detského sna! Vždy som túžil vyhrať nejaké veľké preteky na domácej trati, pred množstvom domácich priaznivcov. Ešte týždeň po pretekoch som mal zimomriavky na tele, keď som si spomenul na potlesk divákov, ktorých sa na týchto vydarených pretekoch zišlo až okolo 40 tisíc! Aj teraz, keď vám o tom hovorím, mám pred očami moment, keď ma v cieli odmávali ´šachovnicou´ ako víťaza jazdy a spokojní diváci mi aplaudovali. Bola to mimoriadne krásna chvíľa v mojom pretekárskom živote. Pre takéto momenty sa oplatí robiť motoristický šport.

Dobre. Krásny a mimoriadne emotívny moment celej vašej motoristickej kariéry vďaka triumfu na Slovakia Ringu teda už máte za sebou. Kedy ste však počas práve skončeného súťažného ročníka seriálu FIA ETCC boli najsmutnejší, najnešťastnejší?

Najsmutnejší v tejto sezóne som bol hneď na prvých pretekoch v Monze, kde mi po celkom dobrej sobotňajšej kvalifikácii tesne pred štartom hlavnej súťaže auto vypovedalo poslušnosť. Vtedy to bolo veľmi zlé. Bolo mi do plaču. Auto tesne pred štartom začalo ísť iba na tri valce, traťový komisár nás nechal odtiahnuť do paddocku a preteky sa išli bez nás (dlhá odmlka). Kuriózne na celom tomto prípade bolo, že súčiastka iba za 50 centov odstavila auto, ktorého kúpna cena bola približne 100 tisíc euro! Niečo neskutočné, ale pravdivé. Aj z tohto cenového porovnania vidíte, že to bola neuveriteľná smola, ktorá v Monze zmarila všetko naše úsilie. Sobotňajšia kvalifikácia mi vyšla celkom dobre, osadil som v nej 2. miesto a mal som štartovať z prvého radu. V kvalifikácii som získal pre mňa historické dva body do hodnotenia seriálu FIA ETCC, ale hlavnú súťaž som pre spomínanú poruchu auta nemohol absolvovať. Jednoducho, veľká smola. Iné na to nemôžem povedať. Druhú jazdu som začínal z posledného miesta a počas súťaže som sa prebojoval až na 9. miesto. Viac sa už nedalo.

O prvenstve v Orechovej Potôni sme už hovorili, ale vy sa môžete popýšiť ešte väčším úspechom. V rakúskom Salzburgu ste predsa vyhrali celé dvojdňové podujatie FIA ETCC. Ako si spomínate na okamihy tohto – pre slovenského jazdca – naozaj výnimočného úspechu?

Som veľmi rád, že na Salzburg Ringu sa mi podarilo vyhrať celé preteky. Bolo to neskutočné. Veď si to premeňme na drobné. Ja, ktorý som sa prišiel do prestížneho seriálu FIA ETCC tento rok iba učiť, ako takéto súťaže treba jazdiť, som sa na pódiu pre medailistov postavil na najvyšší stupeň! Veď to boli moje možno tretie preteky v tomto prestížnom seriáli. A k tomu nám ešte zahrali aj slovenskú hymnu a na stožiar vytiahli slovenskú zástavu. Naše zástavy mali v rukách aj priaznivci, ktorí do Salzburgu prišli kvôli mne. Tešili sa spolu s nami. No jednoducho, fantázia! Čo iné môžem na to povedať. Víťazstvo v pretekoch seriálu FIA ETCC som tak skoro nečakal (krátka odmlka). Nečakal som, že v silnej konkurencii oveľa skúsenejších jazdcov z trinástich európskych krajín budem v cieli najrýchlejší.

Slovakia Ring privítal automobilovú špičku
Foto: SITA/Ivan Kopčáni

Môžete čitateľom priblížiť priebeh súťažného víkendu, počas ktorého ste v Salzburgu tak senzačne triumfovali?

Tie preteky v Salzburgu boli najnáročnejšie v mojej, dá sa povedať, krátkej kariére. Počas prvých pretekov začalo pršať a nakoľko vozidlá mali obuté sliky (t. j. bezdrážkové pneumatiky, pozn.), bol to pre nás všetkých veľký adrenalínový zážitok. Po ťažkej nehode dvoch pretekárov vyšiel na trať safety car a niekoľko kôl sme absolvovali v závese za ním – v spomalenom tempe. Našťastie, pre stále silnejší dážď boli preteky neskôr prerušené, a my sme v boxoch mohli bez zbytočnej hektiky a stresu ´prezuť´autá na mokré pneumatiky. Po ´reštarte´ zostávalo do konca pretekov päť kôl a na mokrej trati bolo enormné množstvo tvrdých súbojov doslova koleso o koleso. Nikto z nás, čo sme v súťaži zostali, nechcel uhnúť, každý chcel vyhrať. Našťastie, až do konca prvej opakovanej jazdy sa už nič vážneho nestalo. A keďže Petr Fulín havaroval práve v tom hustom lejaku, ja som si s prehľadom ustrážil druhé miesto v najvyššej triede S2000. To bol základ môjho celkového triumfu. Rovnako ťažký adrenalín však bola aj druhá jazda, v ktorej som sa snažil byť rýchlejší na vode, čo vyúsťovalo do mnohých ´krízoviek´. Niekoľkokrát som jazdil na ´hrane´ aj v najrýchlejšej zákrute na okruhu (v rýchlosti cez 180 km/h. pozn. aut.). Veľa ´ťukancov´ som ustál a tak som si došiel pre prvé miesto v druhých pretekoch víkendu. Fulín zasa neštartoval. Po súčte prvých a druhých pretekov som obsadil prvé miesto v najvyššej triede S2000. Bola to pre mňa fakt obrovská vec – stáť v takýchto významných pretekoch na najvyššom stupienku a počúvať slovenskú hymnu! Príjemné bolo tiež vidieť na 400 kilometrov vzdialenom Salzburg Ringu viať slovenskú vlajku v rukách skalných fanúšikov, ktorí ma až sem prišli podporiť. Ale o tom som už hovoril. Fakt som bol v tej chvíli na stupni víťazov nesmierne šťastným človekom (krátka odmlka). Jednoducho, bolo to niečo neopakovateľné!

Keď spomínate konkurenciu. Koľko pretekárov jazdí seriál majstrovstiev Európy v cestovných automobiloch FIA ETCC, koľkí z nich sú vo vašej triede S2000 vašimi priamymi súpermi v boji o body do celkového hodnotenia?

Na preteky majstrovstiev Európy FIA ETCC pravidelne chodí okolo tridsaťpäť jazdcov z trinástich krajín, ktorí tento rok mali k dispozícii takmer štyridsať áut. Toľko nás spolu jazdí na trati počas každého súťažného víkendu. Tento rok najmenej áut na súťažnom okruhu bolo devätnásť. Jazdci sú však rozdelení podľa obsahu motora do jednotlivých tried. My sme celý rok jazdili v triede dvojlitrov – S2000, čo znamená obsah motora do 2000 ccm. V tejto divízii som v tejto sezóne mal za súperov pravidelne trinásť – pätnásť jazdcov z trinástich krajín. S nimi bezprostredne som bojoval o body do celkového hodnotenia celej sezóny FIA ETCC.

Práve spomínaná trieda S 2000 – do 2000 cc bola v sezóne 2013 mimoriadne vyrovnaná a o titule majstra Európy sa prakticky rozhodovalo až v poslednom podujatí celého súťažného ročníka, ktoré sa konalo počas prvého októbrového víkendu na Masarykovom okruhu v Brne. Pred Brnom bolo všetko ešte otvorené, lebo vy ste mali šancu získať titul majstra Európy. S akými pocitmi ste cestovali na finále seriálu FIA ETCC? Čo ste chceli v Brne dokázať a dosiahnuť?

Do Brna sme išli bez nejakého veľkého stresu. Chceli sme získať čo najviac bodov. Na vedúceho pretekára celého seriálu FIA ETCC Čecha Petra Fulína sme mali osembodové manko, no keďže odstup od tretieho a štvrtého jazdca – Dušana Borkoviča zo Slovinska a Petra Rikliho zo Švajčiarska – bol dosť výrazný, rozhodli sme sa, že ideme bojovať o titul majstra Európy až úplne do konca. Počas jedného súťažného víkendu sme mohli získať až 23 bodov. Preto na štart pretekov som išiel v pohode, bez stresu. Vedeli sme, že Fulín bude jazdiť doma, že svoju šancu z rúk bez boja nepustí. Šanca potvrdiť titul bola jeho prioritou. Pred štartom som si povedal, že záverečné preteky celého seriálu si idem v prvom rade poriadne užiť. Idem si perfektne zajazdiť a nebudem sa stresovať, že mi k titulu majstra Európy chýba iba osem bodov. Nepodarilo sa nám však zahriať pneumatiky na potrebnú prevádzkovú teplotu. Nebolo to podľa našich predstáv. V oboch pretekoch hlavnej nedeľňajšej súťaže som skončil na 2. mieste – za domácim Fulínom – a v cieli som sa tešil z konečného druhého miesta v seriáli FIA ETCC.

Čo vo vašom vnútri po týchto pretekoch prevládalo? Radosť a spokojnosť z historického 2. miesta v rámci celého seriálu ME cestovných automobiklov FIA ETCC, alebo smútok, že ste sa nedostali na ten najvyšší stupeň?

Budem úprimný. Bolo to také nejaké napoly…Dá sa povedať, že jedno oko sa tešilo, druhé plakalo… Také zmiešané pocity. Samozrejme, človeka škrie, keď sa mu neporadí dotiahnuť do úspešného konca svoje celoročné snaženie. Človek predsa ide na štart každej súťaže s cieľom, že chce vyhrať. Triumf v pretekoch je predsa pre každého športovca hlavná méta, o ktorú sa usiluje. Takže chvíľu sme boli ako tím v Brne smutní, že sa nám útok na európsky titul nevydaril. Ale iba chvíľu (krátka odmlka). Veď keď si človek premietne v mysli všetko, čo za tým 2. miestom v tohoročnom seriáli ME cestovným automobilov je, tak musí byť mimoriadne spokojný. Takže teraz, keď tie počiatočné pocity z toho, že sme v Brne neboli prví v cieli, už pominuli, jednoznačne prevláda spokojnosť. Všetci v tíme sme radi, že sme naše celoročné úsilie dotiahli až na veľmi cennú pozíciu vicemajstra Európy! V tých skromných podmienkach, v ktorých momentálne robíme, je to hotový motoristický zázrak!

Matej homola
Foto: facebook.com/homolamotorsport

Hoci za volantom súťažného automobilu BMW 320si E90 WTCC ste sedeli vy, veľký podiel na vašom úspechu má však aj váš realizačný tím na čele s manažérom kolektívu a hlavným inžinierom. Ako ste vnímali ich snahu pripraviť vás i vaše auto čo najlepšie na každé preteky, ktoré vás v tejto sezóne čakali?

Celý náš tím odviedol fantastickú robotu! Skupina technikov a mechanikov fungovala ako najlepšie vedela, aby som mal súťažnú techniku vždy pripravenú po všetkých stránkach. Za to všetko im patrí moja obrovská vďaka. Odviedli naozaj perfektnú robotu! Mimoriadne dôležitým človek v našom tíme bol a stále aj je hlavný inžinier. Mám veľké šťastie, že na tomto poste máme skúseného slovenského pretekára Jaroslava Krajčího, ktorý bol v minulosti mnohonásobným majstrom Slovenska v pretekoch cestných automobilov formula. On so mnou veľmi často pracoval, pomáhal mi po mentálnej stránke, radil mi pri testovaní a nadstavovaní auta. Bol mi v podstate kedykoľvek k dispozícii. Bez neho by sa tento čerstvý úspech rodil asi ťažšie a zložitejšie. Jeho skúsenosti mi veľmi pomohli. Pomohol mi aj otec, ktorý v minulosti tiež jazdil – a ktorý tiež má s automobilovými súťažami bohaté skúsenosti.

Hovoríte, že máte okolo seba kolektív erudovaných odborníkov, ktorí vám pomáhajú v príprave na preteky. Ale oni ich za vás odjazdiť nemôžu. Na trati si musíte so všetkým poradiť sám. Musíte sa vedieť správne a rýchlo rozhodnúť, čo v danej chvíli urobíte. S akými pocitmi ste teda išli na prvé preteky tohoročného seriálu FIA ETCC v Monze? Čoho ste sa obávali? Pred čím ste ako mladý pretekár mali najväčší rešpekt?

Asi pred všetkým (smiech). Bol som predsa debutant – a navyše do Monzy som išiel s vedomím, že pol roka som nesedel v súťažnom aute! Pol roka sme nemal šancu auto testovať. Nemal som ho doma. Všetko, čo som sa pred Monzou naučil, som natrénoval na trenažéri! Na jednom špičkovom simulátore automobilových pretekov. V podstate na počítači. Na ňom som si simuloval všetky okruhy, ktoré ma v sezóne čakali. Takže aj z tohto pohľadu to bola odo mňa veľká odvaha. Ale odvážnym šťastie praje. Aj keď v mojom prípade to po tej nešťastnej Monze nie celkom platilo… Tam som mal skôr veľkú smolu. To pokazené auto na štarte, to bol dosť veľký nápor na moju psychiku. Bol to veru naozaj zlý začiatok…

Ale sezóna vo vašom prípade mala dobrý koniec, nie? Matej, dvomi druhými miestami v oboch jazdách ste v Brne potvrdili najväčší úspech slovenského automobilového pretekára v cestných automobiloch v histórii. Akú najkrajšiu gratuláciu k tomuto výnimočnému úspech ste dostali – a od koho, ak to nie je tajomstvo?

Dávate mi ťažkú otázku. Ja si veľmi vážim každú gratuláciu, ktorá mi od mojich fanúšikov príde mailom, cez mobil ako SMS správa, alebo keď mi ľudia potrasú rukou osobne. Teším sa, keď mi gratulujú, keď mi želajú pevné zdravie a ďalšie pekné výsledky v tom, čo robím. Som rád, že v tejto sezóne som mojim priaznivcom dobrými výsledkami poskytol dôvod na takéto srdečné a úprimné gratulácie. A pevne verím, že budúci rok bude opäť dôvod na ďalšie (smiech). A budem rád, keď ich bude čo najviac. Gratulácie a pochvaly za dobré jazdy a výborné výsledky ma v mojom športe posúvajú dopredu. Tých srdečných a úprimných nikdy nie je dosť. Tie, ktoré ľudia myslia od srdca, mi určite nezovšednejú (smiech).

Hodnotenie krajín v tomto seriáli pretekov vyhrali Česi pred Slovenskom. No kým v českých farbách bodovali dvaja pretekári, za Slovensko ste FIA ETCC jazdili sám. Ako vnímate fakt, že vďaka vyrovnaným výkonom ste sa aj v hodnotení krajín ocitli medzi medailistami?

Tento rok to naozaj tak bolo, ako ste povedali. Celú sezónu sme v podniku FIA ETCC boli ako sám vojak v poli (smiech). Preto veríme, že budúci rok sa na Slovensku nájde ďalší tím, ktorý dokáže postaviť do tejto súťaže ďalšieho jazdca, respektíve veríme, že sa niekomu ďalšiemu zo Slovenska podarí kúpiť alebo prenajať auto, ktoré bude môcť jazdiť preteky FIA ETCC. Keď si to všetko premietneme na súčasné slovenské pomery, ani jedno, ani druhé nie je jednoduché. Postaviť tím a zabezpečiť servis pre jazdca na celú sezónu, si vyžaduje kusisko fanatizmu a nadšenia. Bez toho sa tento šport v súčasných slovenských pomeroch robiť nedá. Ale aby som sa vrátil k vašej otázke… Ako som vnímal skutočnosť, že sám bojujem proti českej prevahe? Bral som to normálne. Vedel som, že hodnotenie národov tento rok určite nevyhrám (smiech).

Keď sa s odstupom času obzriete za celou sezónou 2013, naozaj ste s ňou úplne spokojný?

Áno, som. Titul európskeho šampióna sa nám síce vybojovať nepodarilo, ale aj druhé miesto a pozícia vicemajstra Európy je nádherná! Petr Fulín minulý rok bol v tomto seriáli ME cestných automobilov celkovo štvrtý, vyhral až tento rok. Ja som v tomto seriáli tento rok iba debutoval. Pre mňa to bola životná premiéra, ktorá mi priniesla životný úspech. Tento seriál môžem vyhrať o rok, o dva, možno o trochu neskôr. Petr Fulín má momentálne 36 rokov, ja iba devätnásť! Z tohto pohľadu mám v podstate všetko ešte iba pred sebou. Druhý v seriáli FIA ETCC som teda už bol, teraz je predo mnou už iba tá najvyššia méta (krátka odmlka). Lenže motoristický šport je nevyspytateľný. Stačí taká porucha, aká sa nám tento rok prihodila v Monze – a všetko je v zlomku sekundy úplne inak. Preto je jasné, že mám teraz pred sebou určitú športovú a životnú výzvu, ale pri jej plnení budem radšej skromný a trpezlivý. V motoristickom športe totiž platí, že človek mieni, ale technika mení…

Váš otec Jaroslav, ktorý je manažérom vášho tímu Homola Motorsport, spomínal, že hoci máte auto, ktoré v minulosti jazdilo seriál majstrovstiev sveta, budúci rok s ním na podujatia MS už nemôžete ísť. Prečo?

Lebo naše auto fungovalo v seriáli MS cestných automobilov už dávnejšie. Odvtedy sa zásadne zmenili predpisy a pravidlá súťaže – a naše auto potrebné kritériá už nespĺňa. Preteky majstrovstiev Európy na ňom môžem jazdiť, ale na preteky MS by som už potreboval iné auto. Modernejšie, výkonnejšie, ktoré bude vyhovovať všetkým parametrom, ktoré pre tieto autá stanovil organizátor celého seriálu majstrovstiev sveta FIA WTCC. To je ďalšia prekážka, ktorá mi bráni budúci rok ísť svetový šampionát cestovných automobilov na okruhu. Samozrejme, že budeme hľadať cesty, ktoré nám pomôžu dostať sa k lepšiemu autu, lenže či sa nám to aj podarí, to je zatiaľ vo hviezdach. Náš tím je malý, ľudia v ňom robia naozaj z fanatizmu, ale zázraky okolo novej techniky robiť nevieme. Hľadáme sponzorov a partnerov, ktorí by do tohto projektu išli s nami. Rokujeme s ľuďmi, ktorí by nám pomohli seriál MS FIA WTCC finančne utiahnuť. Sami to nedokážeme. Už účasť v seriáli FIA ETCC bola z našej strany veľká trúfalosť a odvaha. Sme však radi, že nám to tento rok vyšlo.

Niektorí vaši súperi sa už po Brne na vašu adresu vyjadrili v tom duchu, že by ste mali v budúcnosti mať k dispozícii oveľa profesionálnejšie podmienky, ak chcete žať ďalšie úspechy na takejto vysokej úrovni. Tvrdili, že tento šport ešte stále robíte v mimoriadne skromných podmienkach, takmer poloamatérsky a na kolene. Čo vy na to poviete?

Tiež sme registrovali tieto názory. Vieme o nich. Robíme v takých podmienkach, na aké máme finančné prostriedky. Naši mechanici sú perfektní odborníci – a ešte väčší fanatic!. Na preteky so mnou jazdia na úkor svojich rodín, svojich dovoleniek. Robia to, čo ich baví. Ak by ich to po profesionálnej stránke nenapĺňalo, asi by to nerobili (krátka odmlka). Som rád, že čerstvým úspechom som si pootvoril dvere k účasti na podnikoch majstrovstiev sveta. To je naozaj veľká vec. Veď seriál MS cestovných automobilov FIA WTCC je v podstate v hierarchii automobilových podujatí štvrtým najvýznamnejším seriálom v rámci celého sveta. Vyššie je iba svetový šampionát formuly 1, preteky formuly 2 a MS v rely súťažiach. Ak by sa nám podarilo dostať sa do tohto veľkého projektu, bol by to ďalší úspech slovenského motorizmu. Nie je to však ľahká vec. Jazdci z Nemecka, Francúzska, Rakúska či zo Švajčiarska, ale aj Švédska a Fínska majú oveľa väčšiu šancu jazdiť seriál MS FIA WTCC než my. Už aj Česi sú na tom lepšie ako my. My sme momentálne na ´čakačke´, či sa nám tam podarí dostať. Hovorím, po úspechu v rámci FIA ETCC tie dvere, ktoré boli pre nás doteraz zatvorené, sú už otvorené, len financie a nová súťažná technika nám ešte na úspešné účinkovanie v tomto veľkom seriáli chýba. Robíme však všetko pre to, aby sme sa aj s touto veľkou výzvou nejako úspešne popasovali. Len to všetko potrebuje svoj čas. Musíme byť trpezliví.

Kedy by sa podľa vás malo definitívne rozhodnúť, v akom seriáli, a v akej súťaži, budete štartovať v budúcej sezóne? Kedy by malo dôjsť k zlomovému okamihu okolo pokračovania vašej ďalšej športovej kariéry?

Zlomovým okamihom v tomto smere by mal byť prelom rokov 2013 a 2014. Vtedy by sa definitívne malo rozhodnúť, v akej súťaži budeme v roku 2014 jazdiť. Teraz je to všetko ešte veľmi čerstvé (krátka odmlka). Ťažko zodpovedne povedať, čo bude o pol roka, o niekoľko mesiacov či týždňov. Tohoročný seriál majstrovstiev Európy sa predsa skončil iba počas prvého októbrového víkendu. Promotér pretekov ME cestovných automobilov FIA ETCC chce najskôr všetko, čo sa v tomto podniku tento rok udialo, komplexne zhodnotiť. Chce si urobiť analýzu celého ročníka tohto motoristického seriálu. Musí celú sezónu 2013 detailne zbilancovať, čiže musí ju prebrať so sponzormi a podporovateľmi. Budú spolu hovoriť o nových víziách. Sami sme zvedaví, kam to bude smerovať. V každom prípade sa budeme usilovať dostať sa do seriálu MS cestovných automobilov, ale nebude to vôbec ľahké. Pôsobenie v MS cestovných automobilov si od každého účastníka vyžaduje veľa financií. Nie každý na to má. Ak sa nám v priebehu najbližšieho polroka nepodarí zohnať potrebné peniaze, zostaneme ešte minimálne rok v seriáli majstrovstiev Európy FIA ETCC. Veľa do toho povedia aj nové predpisy, ktoré promotér chce do našich pretekov od budúcej sezóny priniesť. Uvidíme, čo to vlastne bude, na čo budeme mať možnosti a financie – a na čo už nie. Podľa toho sa zariadime. Druhé miesto v seriáli FIA ETCC a pozícia vicemajstra Európy nás poriadne povzbudila. Určite nechceme teraz zaspať na vavrínoch. Ako tím chceme ísť ďalej.

Zhováral sa Štefan Žilka

Maťo Homola sa narodil 19. júla 1994 v Bratislave, v súčasnosti žije s rodičmi v Senci. S motoristickým športom začal ako 14-ročný žiak, keď pod dohľadom otca Jaroslava Homolu, štrnásťnásobného majstra SR v pretekoch automobilov do vrchu (PAV), začal jazdiť seriál majstrovstiev Slovenska v súťaži motokár. V rokoch 2008 a 2009 obsadil konečné 5. miesto v seriáli majstrovstiev SR v pretekoch motokár v triede ROTAX MAX Junior. O rok neskôr bol na Slovakia Ringu druhý v pretekoch automobilov na okruhu (PAO) v triede D4 do 1400 ccm. V tej istej sezóne sa stal vicemajstrom Slovenska v pretekoch automobilov na okruhu v triede D4 do 1400 ccm, a súčasne obsadil konečné 3. miesto v tej istej kubatúre v seriáli Medzinárodných majstrovstiev Českej republiky (MM ČR). V roku 2011 sa stal majstrom Slovenska v automobilovom športe na okruhoch (PAO) v triede do 2000 ccm a majstrom FIA Zóny strednej Európy (FIA CEZ) v triede D4 do 2000 ccm. Významný úspech dosiahol v roku 2012 na jedinom slovenskom okruhu Slovakia Ring v Orechovej Potôni, kde v pretekoch FIA ETCC (European Touring Car Cup, ME v pretekoch automobilov na okruhu, pozn.) obsadil 3. miesto. Tento rok na pretekoch FIA ETCC v OrechovejPotôni vyhral druhú jazdu v hlavnej súťaži, čo sa doteraz žiadnemu Slovákovi ešte nepodarilo. Tak isto ako prvý automobilový pretekár zo Slovenska vyhral celé preteky v rámci seriálu FIA ETCC v Salzburgu a v konečnom hodnotení seriálu FIA ETCC v sezóne 2013 sa stal vicemajstrom Európy v súťaži cestovných automobilov na okruhu. V pohári národov (hodnotenie krajín, pozn.) v tejto istej európskej súťaži FIA ETCC obsadil so ziskom 56 bodov 2. miesto. Maťo Homola momentálne jazdí na súťažnom automobile BMW 320si E90 WTCC.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať