Čaputová, Matovič a Kollár položili vence k domu Štefánika a oslávili 140. výročie jeho narodenia (foto)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
VÝROČIE: 140. rokov od narodenia M. R. Štefánika
Prezidentka Zuzana Čaputová v príhovore pred rodným domom M. R. Štefánika v obci Košariská pri príležitosti osláv 140. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika. Košariská, 21. júl 2020. Foto: SITA/Martin Medňanský
  • aktualizované 21. júla, 15:05

Položením vencov k rodnému domu Milana Rastislava Štefánika v Košariskách v okrese Myjava si pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia túto významnú osobnosť československej histórie uctili všetci traja najvyšší ústavní činitelia, predstavitelia cirkví, samospráv, rôznych spolkov a organizácií.

Splnil definíciu historickej osobnosti

Oslavami tohto výročia zároveň skončil Rok Milana Rastislava Štefánika, ktorý bol vyhlásený vlani pri príležitosti sto rokov od tragickej smrti tohto vedca, diplomata a generála francúzskej armády. Prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom príhovore povedala, že Štefánik spĺňa všetky definície a kritériá, podľa ktorých sa pozná veľká historická osobnosť.

„Ako inak mohol talentovaný chlapec z Košarísk prekonať chudobné miestne pomery, ak nie tým, že k svojmu mimoriadnemu nadaniu pridal aj nevyčerpateľnú snahu prebiť sa. Prebiť sa k vzdelaniu, k vede, k najvyšším duchovným výdobytkom svojej doby,“ povedala prezidentka.

„Historici, ktorí sa venujú jeho životu a dielu, sú fascinovaní tým, ako rýchlo a s akou jasnozrivosťou pochopil, že vypuknutie prvej svetovej vojny je pre Slovákov historickou príležitosťou pre dosiahnutie národnej slobody. Od samého začiatku mu bolo jasné i to, že vlastnú slobodu si môžeme vybojovať iba spolu s Čechmi,“ dodala prezidentka Čaputová.

Nič mu nebolo nemožné a vždy sa chcel vrátiť domov

Predseda parlamentu Boris Kollár podčiarkol húževnatosť a neúnavnosť rodáka spod Bradla. „Nič mu nebolo nemožné, preto jeho výsledky prekročili ďaleko za hranice našej domoviny a stali sa cenným dedičstvom nielen pre nás, Slovákov, ale aj pre ostatné krajiny Európy a sveta,“ pripomenul Kollár.

Premiér Igor Matovič podčiarkol, že aj keď Štefánik precestoval svet, vždy sa chcel vrátiť domov. Svoj um, vedomosti a kontakty podľa Matoviča využil na to, aby pomohol vytvoriť krajinu, v ktorej budú môcť Slováci žiť ako slobodný národ.

Slovensko si v utorok 21. júla pripomenulo 140. výročie od narodenia vedca, diplomata, generála Milana Rastislava Štefánika. Jednu z kľúčových osobností slovenských dejín si v tento deň uctili  v jeho rodnej obci Košariská v okrese Myjava.

Príležitostná poštová pečiatka

Oslavy v Košariskách otvorili slávnostné služby Božie v miestnom evanjelickom kostole, pokračovali kladením vencov pred rodným domom Milana Rastislava Štefánika, v ktorom je dnes múzeum. Popoludní v evanjelickom kostole sprístupnili výstavu Reflexie domoviny, po vernisáži nasledoval kultúrny program s názvom „Veriť, milovať, pracovať…“.

Oslavy pripravilo ministerstvo kultúry v spolupráci s obcou Košariská a Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania, záštitu nad nimi prevzala prezidentka Zuzana Čaputová. V deň 140. výročia od narodenia Štefánika bola na pošte v Košariskách k dispozícii príležitostná poštová pečiatka, jej autorom je Fedor Mikulčík.

Ešte v pondelok prezidentka Zuzana Čaputová podľa jej hovorcu Martina Strižinca zasadila v Prezidentskej záhrade ružu odrody Generál Štefánik, ktorú v roku 1931 vyšľachtil svetoznámy český pestovateľ Jan Böhm.

Sadenie ruže bolo súčasťou spomienkového projektu Sto ruží pre Štefánika, ktorý po celom Slovensku organizuje Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika.

Milan Rastislav Štefánik

… sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Brezovej pod Bradlom. V roku 1912 získal francúzske občianstvo, v rokoch 1914 – 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu. Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády.

Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v monumentálnej mohyle na Bradle nad svojou rodnou obcou, jej autorom je významný slovenský architekt Dušan Jurkovič.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Boris KollárIgor MatovičZuzana Čaputová