Ako sa žije dnes Maďarom na Slovensku?
Do určitej miery horšie ako v roku 2006. Myslím, že tu bolo osemročné obdobie, ktoré bolo viac-menej obdobím pokoja. To bolo medzi rokmi 1998 až 2006. Aj z tohto obdobia by som vyzdvihol roky medzi rokmi 2002 a 2006. Pomery boli ustálené. Maďari boli vtedy viac spokojní, neboli tu protimaďarské výpady, žili pokojne vo svojich sférach. V roku 2006 boli veľmi prekvapení ako rýchlo sa to môže zmeniť. Bolo to veľké prekvapenie. Znovu sa dostali do pozície najväčšieho nepriateľa, čo už na začiatku desaťročia nebude. Istá neistota pramenila z krokov, ktoré robila vláda. Hlavný problém vidíme v tom, že Ficova vláda nedodržala svoj sľub z roku 2006, že bude garantovať aspoň status quo. Za všetkým vidíme negatívny vplyv SNS, ktorý má negatívne dôsledky aj na vládnu, aj na celkovú politickú klímu na Slovensku.
Nie je toto videnie len videním politikov a nie obyčajných ľudí?
Od roku 2006 boli minimálne tri relevantné prieskumy. Takýto prieskum robila Slovenská akadémia vied. Obdobný prieskum robil aj Fórum inštitút. To, čo som povedal, bol názor ľudí na základe týchto sociologických hodnotení. Sú tam presne definované oblasti a kedy v nich ľudia pocítili zmenu. Je to tam veľmi signifikantné, že zlom nastal v roku 2006.
O ktoré oblasti ide?
Predovšetkým v štyroch oblastiach. Prvá je spoločenská klíma, ako sa cítia v spoločnosti. Po druhé sloboda používania jazyka, po tretie oblasť školstva a na koniec oblasť kultúry. Najproblematickejšia je strata konformity ich života v spoločnosti.
Slováci však majú pocit, že Maďari na Slovensku majú nadštandardné práva.
To nie je celkom správny a relevantný názor. Ja by som tiež mohol povedať, že niektorí v Bruseli si myslia, že každý občan Slovenska žije nad pomery Európskej únie. Ani to by nebola pravda. Najlepšie je sa opýtať tých, ktorých sa to týka. Neopovážim sa povedať, aký majú dojem občania slovenskej národnosti, ako si žijú a v ktorých oblastiach došlo k zlepšeniu a v ktorých zhoršeniu. Najlepšie je sa opýtať ich. Tak ako je najlepšie sa Maďarov opýtať na ich vlastné názory.
Vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek tento týždeň povedal, že slovenský jazykový zákon nie je proti medzinárodným normám. Vám napriek tomu prekáža.
Komisár hovoril dve veci. Po prvé , že bola porušená rovnováha a to hovorí stále. Nastolenie novej rovnováhy je možné prijatím novej verzie zákona o používaní jazykov menšín a prijatím zákona o menšinách. Po druhé v súvislosti s medzinárodnými normami hovorí predovšetkým o dokumentoch OBSE, ktoré sú najslabšie. Považujem to za hanbu, že slovenskú jazykovú situáciu hodnotí komisár, ktorého hlavné pôsobisko je v strednej Ázii. OBSE kontroluje úroveň demokracie a čistotu volieb predovšetkým v ázijskom regióne. Do členských krajín únie na voľby ani nevolajú pozorovateľov. OBSE sa teraz musí vracať na Slovensko. To je hanba. Či je to v rozpore s inými dokumentmi, o tom budú hovoriť aj ďalšie relevantné inštitúcie ako Rada Európy. Tento „diplomatický zázrak“, ako označil jazykový zákon Robert Fico, vzbudil vo všetkých medzinárodných inštitúciách pozornosť. Benátska komisia bude hodnotiť, či je to v súlade s medzinárodnými dokumentmi. Počkáme si ešte na toto hodnotenie.
Je problém, ak štát chce chrániť štátny jazyk, jazyk majoritného obyvateľstva?
To nie je problém, ale ak chce posilniť v multietnickom, viacjazyčnom prostredí, dominantné postavenie jedného jazyka na úkor jazyka menšín, tak už je problém. To vyvoláva napätie. Vo Fínsku žije necelých šesť percent občanov švédskej národnosti a celé Fínsko je kvôli tomu dvojjazyčné. Vo Švajčiarsku žije 60 tisícová románska komunita v jednom kantóne a kvôli nim je Švajčiarsko štvorjazyčná krajina. Má štyri štátne jazyky. V Belgicku keby ktokoľvek povedal, že len flámsky jazyk sa posilňuje, Valóni by určite urobili revolúciu. Keby to urobili Valóni na úkor Flámov, tak flámska časť by zas vyvolala revolúciu. V Španielsku, keby niekto Baskom povedal, že v Baskicku nemôžu písať prvé informácie na verejnosti v ich baskickom jazyku, tak by tam tiež bola revolúcia. Vo Veľkej Británii vláda Toniho Blaira odštartovala revitalizačný projekt, to znamená, že za štátne peniaze sa znova vyučuje welština pre deti vo Welse, pretože len 23 percent Welšanov hovorí materinským jazykom a považujú to za nedobrý stav. Škótsko dostalo v týchto oblastiach veľké právomoci. O Severnom Írsku ani nehovoriac. Tam je írsky jazyk prvým oficiálnym jazykom pred angličtinou. Môžeme hovoriť o rôznych regiónoch Talianska, najmä o južnom Tirolsku. Tam zákon neumožňuje, aby názov v Taliančine bol nad názvom v nemčine. Názov ulíc je v jednej rovine. Ani týmto si nedovolia favorizovať jeden jazyk na úkor druhého. Jazyk je svätá vec pre každého. Je to citlivá vec a ten, kto ide to tejto témy, musí počítať s tým, že bude na to reakcia.
Nie je legitímna požiadavka, aby sa Slovák dohovoril po slovensky vo všetkých kútoch Slovenska, čo niekde je problém?
Povedzte mi jednu obec. Nemáte takúto obec. Komisár Rady Európy vypracoval stanovisko, ktoré hovorí to isté, čo právna služba Európskej únie, že slovenský jazykový zákon žiada neadekvátnym spôsobom ovládanie slovenského jazyka od iných. Oni nemyslia len občanov patriacich k menšinám. Myslia aj iných občanov EÚ. Nezabúdajme, že je tu sloboda pohybu osôb. Sem môže prísť Grék, alebo Španiel a môže tu vykonávať akúkoľvek prácu a je podľa európskych dokumentov neopodstatnené žiadať o neho celkové ovládanie spisovnej slovenčiny. Všetky európske dokumenty hovoria o adekvátnej úrovni práci, ktorú daná osoba bude vykonávať. Tým nehovorím, že som komukoľvek, kedykoľvek povedal niekomu, aby sa neučil po slovensky, alebo iné jazyky. SMK preferuje trojjazyčnosť. To znamená materinský jazyk – maďarský, slovenský jazyk a niektorý svetový jazyk.
V akom stave sa nachádza SMK štyri mesiace pred parlamentnými voľbami?
SMK je znovu skonsolidovaná strana. Cítim v strane pozitívny bojovný duch. Ideme vo voľbách bojovať o čo najlepší výsledok pre stranu. Sme odhodlaní aj na to, aby sme povedali stop tomuto štýlu vládnutia, ktorého sme boli svedkami v uplynulom štvorročnom období. Predovšetkým nám vo vládnej koalícii vadí SNS.
Chystáte sa po voľbách do vlády?
O tom rozhodnú voliči. Každá strana má ambíciu ísť do vlády. Sú tam dva problémy. Po prvé, či je to reálne a po druhé s kým a za akých okolností a či je to prijateľné pre stranu. Tieto veci budeme vedieť 12. júna.
S kým ste ochotní ísť do vlády?
S SNS rozhodne nie. Všetko ostatné je otvorené.
ĽS-HZDS nevylučujete?
Máme výhrady ako robí politiku Smer-SD, ako robí politiku ĽS-HZDS, ale sme nútení tlmočiť výhrady aj k určitým pomerom v SDKÚ-DS. Nemáme najlepšiu mienku o strane našich bývalých kolegov.
Prečo nemáte najlepšiu mienku o svojich bývalých kolegoch?
V týchto dňoch sa veľa hovorí o problémoch s financovaním strán, alebo o problémoch, ktoré môžu evokovať nečisté súvislosti. Vidíme, že typická takáto strana je SNS. Tá má najväčšie problémy na všetkých ministerstvách, ktoré mali v gescii. Takéto problémy má aj strana Smer-SD a ekonomické pozadie okolo strany Smer. Podobné problémy vznikli aj v SDKÚ-DS a takéto problémy malo aj HZDS. V SMK pod mojim vedením takéto veci nie sú. Ak voči bývalým členom SMK môže niekto čokoľvek vytiahnuť, konštatujem, že už to nie sú naši členovia. Registroval som v uplynulých rokoch v médiách rôzne informácie o tom, že sú určité pochybnosti o kaštieli Bélu Bugára v Rohovciach. O tom, že podnikanie, ktoré tam má, vlani dostalo finančnú podporu od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Čítal som informácie o meteorológoch, ktorí boli aktívni v prípade košického viceprimátora Čuňa. Títo meteorológovia už u nás nie sú. Čítal som niektoré veci o primátorskom kresle v Komárne, ktoré sa týkajú komárňanského lodného podniku, alebo v oblasti zdravotníctva. Tento pán už tiež nie je u nás. Čítal som rôzne veci o bývalom ministrovi pôdohospodárstva, ktorý dal finančnú podporu niekoľko desiatok miliónov korún pre vlastné podnikanie v roku 2003. Tento bývalý minister už tiež nie je u nás. Čítal som o rôznych súvislostiach pozadia nášho bývalého člena z okresu Michalovce, ktoré sa týkali zoznamov a kontaktov na ŠtB. Tento proces vnímame v takomto kontexte. SMK je pokojná strana z týchto hľadisiek.
Béla Bugár tento týždeň povedal, že SMK na jednej strane kritizuje vládu, ale na druhej strane koketuje s myšlienkou vstupu do vlády po voľbách so Smerom-SD.
Nekoketujeme s myšlienkou vládnuť s nekorektnými stranami. Sme principiálna strana. Vieme, čo chceme. Nemáme čo tajiť pred občanmi. My sme ich nepodviedli, ako niektorí iní.
Myslíte tým bývalých kolegov.
Niečo sľúbili v roku 2006. Nebola vtedy reč, že urobia stranu proti nám. Most je trójskym koňom Smeru. Zatiaľ dokázali jedinú vec, oslabiť opozíciu, pričom aj iné strany a politici urobili v tomto dosť veľa.
Budú parlamentné voľby o súboji medzi SMK a Mostom?
Parlamentné voľby budú o tom, či Slovensko je schopné korekcie. Každý rozumný občan SR vidí, že takto pokračovať na Slovensku je veľmi nebezpečné. Myslím na pokles politickej kultúry, na neoboľševistické praktiky vlády, na stav súdnictva, na zvyšujúcu sa úroveň korupcie. Myslím na zmenu v zahraničnopolitickej orientácii. Nezabúdajme, že v apríli, pred parlamentnými voľbami, príde návšteva z Moskvy. Myslím aj na zvyšovanie napätia v slovensko-maďarských vzťahoch zo strany vlády. Myslím tiež na zvyšujúcu sa nezamestnanosť. Táto vládna koalícia nemá šajnu o tom, čo treba robiť v budúcnosti, ako riešiť sociálne a ekonomické problémy Slovenska. Vidím aroganciu moci. To všetko ukazuje, že Slovensko je na veľmi zlej ceste. Neviem si predstaviť a bolo by veľmi zlé, keby Slovensko v nej pokračovalo. Zdá sa, že najväčšiu pravdepodobnosť po voľbách má súčasné zloženie vládnej koalície, čo by bola katastrofa pre Slovensko. Problémy by sa len hromadili a zväčšovali. Slovensko bude vo voľbách bojovať o to, či má aspoň na korekciu. Pre SMK je prioritou úplná zmena. Pod tým myslíme návrat k pomerom spred roka 2006. Otázne je, či je to realistické. Ak to nebude reálne a nedostanem na to od voličov mandát, budeme musieť pouvažovať o nejakých medziriešeniach, čo znamená nie celkovú zmenu, ale aspoň korekciu. Zatiaľ sme o tom s nikým nehovorili.
Pomôže vám vo voľbách FIDESZ?
Nemyslím si. FIDESZ je politická strana inej krajiny. Pravdepodobne vyhrá v Maďarsku voľby. Ale nemyslím si, že FIDESZ má vplyv na zmýšľanie občanov SR maďarskej národnosti. SMK sa spolieha na seba.
Ako vychádzate s Viktorom Orbánom?
Dobre.
Čo to znamená? Ste priatelia?
Aj medzi politikmi existuje priateľstvo, ale netreba miešať priateľstvo s politikou. Napríklad teraz sa snažím zmanažovať kandidátku SMK do volieb. Mám v strane veľa priateľov, ktorým som jasne povedal, aké sú ich šance. Zostaneme priatelia napriek tomu, že nebudú v prvej desiatke.
Ide mi o to, či keď SMK bude vo vláde, máte taký vzťah s Orbánom, že medzi našimi krajinami bude pokoj.
Nejde o osobné sympatie, alebo animozity. Slovensko a Maďarsko sú susedné krajiny. Záujmom každého rozumného človeka je, aby vzťahy medzi krajinami boli maximálne dobré. Z historických dôvodov v SR žije viac ako pol miliónová maďarská komunita a v Maďarsku zas žije oveľa menšia, niekoľko desiatok tisíc ľudí, slovenská komunita a vidíme, že z hľadiska bilaterálnych vzťahov je to dôležitý moment. Ktokoľvek chce dobré vzťahy v Budapešti, alebo v Bratislave, je pri vláde a má efektívny spôsob ovplyvňovať realitu, mal by sa starať o to, aby sa situácia maďarskej komunity v SR a slovenskej v MR bola prijateľná. Aby ich vláda brala za partnera, aby tieto komunity mohli povedať, že žijú v prijateľných podmienkach a priateľskej klíme. Toto bolo porušené v roku 2006. Môže to byť napravené v roku 2010. jedna z možností je, že SMK bude súčasťou budúcej slovenskej vlády. Nie samotné SMK je garantom alebo brzdou dobrých vzťahov. Môžeme ale predpokladať, že SMK vstúpi len do takej vlády, ktorá bude robiť pozitívnu politiku smerom k Maďarom. Ak účasť SMK vo vláde bude garanciou pre dobrú národnostnú politiku, potom nebude dôvod pre Budapešť, ani pre Orbána, aby kritizoval slovensko-maďarské vzťahy. Za uplynulých 16 rokov boli najlepšie vzťahy medzi SR a MR vtedy, keď bol vo vláde Orbán v rokoch 1998 až 2002 a na Slovensku bola prvá Dzurindova vláda. Vtedy sa stavali mosty cez Dunaj a nové hraničné priechody.
Načrtli ste, že pracujete na príprave kandidátky. Ako bude vyzerať prvá desiatka?
Kandidátku odsúhlasuje republiková rada 6. marca.
Hovorí sa o sporoch medzi vami a Miklósom Durayom a že sa hrá o to, kto bude mať na zvoliteľných miestach viac svojich stúpencov.
Šikovný a vtipný pokus, aby ste ma vyprovokovali. Keby som sa vás opýtal od koho máte takúto informáciu, tak by ste asi mali problém. Nie sú tu žiadne rozpory. Teraz rokujeme s okresnými predsedami, ako oni vidia kandidátku a svojich nominantov. Snažím sa to zladiť priateľsky. SMK sa líši od ostatných strán tým, že sme veľká rodina. Každý z okresných predsedov je mojím priateľom. Na prvých 30 miest je približne 45 kandidátov.
Bude Miklós Duray na kandidátke dvojkou?
Nie.
Bude v prvej desiatke?
To pravdepodobne áno.
Budú na kandidátke herci, umelci, či športovci?
Nie. Maďarská komunita je jedna veľká rodina. Tí ľudia, ktorí sú v politike, vyrastali v tejto rodine. Sú to známi ľudia. Existuje vzťah medzi nimi a voličmi. Nepotrebujem umelo zvyšovať záujem o SMK, alebo týchto ľudí. Ide nám o posilnenie organickej väzby.
Koľko budete mať poslancov v parlamente po voľbách?
Teraz máme pätnásť. Rozhodne budeme mať viac ako v súčasnosti.
Zhováral sa Radovan Pavlík