Deň ľudských práv: Slovenskí politici podľa Amnesty o nich vedia málo alebo úmyselne démonizujú

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Potrat, tehotenstvo
Foto: ilustračné, www.thinkstockphotos.com

Tento rok ukázal, že znalosti slovenských politikov o ľudských právach sú alebo nízke alebo úmyselne využívajú politiku démonizácie. Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv na to upozornil riaditeľ Amnesty International (AI) Slovensko Radoslav Sloboda. Prízvukoval, že politici na Slovensku neváhali útočiť na určité skupiny či menšiny. Ako príklad uviedol útoky politikov na reprodukčné práva žien, ale aj na Rómov či ľudí na úteku.

Policajná razia v Moldave nad Bodvou

Napriek tomu, že sme v tomto roku svedkami silných iniciatív a masových demonštrácií, rastie dešpekt k ľudskoprávnych záväzkom, voči celému ľudskoprávnemu systému,“ podotkol Sloboda.

Ľuďom, ktorí majú moc rozhodovať, meniť legislatívu, ale aj ovplyvňovať atmosféru v spoločnosti na Slovensku a vo svete, odporučil, aby si dali len jeden novoročný záväzok – doštudovanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ústavy demokratických krajín, ktoré ľudské práva zakotvujú, a začali sa snažiť budovať krajinu, ktorá ľudské práva chráni.

Kampaňová koordinátorka Natália Šmídová priblížila, že AI Slovensko tohto roku monitoroval prípad policajnej razie v Moldave nad Bodvou. Spolu s ďalšími organizáciami vstúpili v januári ako tretia strana v rámci konania Európskeho súdu pre ľudské práva a dostali možnosť sa k prípadu vyjadriť.

V tejto veci naďalej upozorňujú na nespravodlivosť a rôzne pochybnosti vo vyšetrovaní razie, ako aj v prípade obžalôb zbitých obetí.

Pokus o obmedzenie reprodukčných práv

Amnesty sa intenzívne zaoberala aj reprodukčnými právami a pokusmi parlamentu o ich obmedzovanie. „Od začiatku roka bolo šesť návrhov zákona, ktoré sa snažili buď o úplný zákaz interrupcie na vyžiadanie alebo o skrátenie doby, kedy žena môže interrupciu postúpiť. Posledný dokonca postúpil do tretieho čítania, predsa však nebol schválený, a to aj vďaka tlaku organizácií na poslancov, ktoré vytrvalo bojovali za práva žien a reprodukčné práva,“ pripomenula Šmídová.

Ďalší prípad, ktorému sa venovali, sa týkal práv žien, bol pokus o zastavenie ratifikácie Istanbulského dohovoru. „V marci národná rada schválila uznesenie, ktorým žiada vládu o zastavenie ratifikačného procesu, a v novembri poslanci opätovne hlasovali proti ratifikácii dohovoru na Slovensku a na odstúpenie od dohovoru dokonca vyzvali aj Európsku úniu,“ pripomenula.

Amnesty takisto upozorňuje, že stále pretrváva segregácia rómskych detí. „Európska komisia začala v tejto veci konanie už v roku 2015. V októbri 2019 zhodnotila, že na Slovensku sa táto situácia dostatočne nezlepšila a opätovne vyzvala Slovenskú republiku, aby do dvoch mesiacov prijala opatrenia na odstránenie segregácie, inak podá voči Slovensku obžalobu,“ podotkla Šmídová.

Ďalšia téma, ktorou sa zaoberali, boli politiky Slovenska vo vzťahu k ľuďom na úteku. Šmídová zdôraznila, že v roku 2019 bolo v Stredomorí zdokumentovaných 1 235 úmrtí alebo zmiznutí. „Slovensko v rámci vlastných politík, ale ani na úrovni Európskej únie, ani v uplynulom roku neprispelo k vytvoreniu legálnych bezpečných ciest ľudí na útoku alebo migrujucich,“ uzavrela.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Natália ŠmídováRadoslav Sloboda
Firmy a inštitúcie Amnesty International