Neviem, či pozeráte reality show, ale myslím, že najmä od nástupu Superstar všetci registrujeme televízne konkurzy na rôzne talenty. Ich neoddeliteľnou súčasťou je aj porota. Mala by byť odborná. A aj keď niekedy nesúhlasíme s Haberom, či Ďurovčíkom, myslím, že rešpektujeme ich pohľad profesionála, odborníka vo svojej oblasti. Naopak, veľmi by nás sklamalo, keby neplnili svoje profesionálne poslanie, keby stratili svoju kritičnosť a dali sa naviesť na pohodlnejšiu cestu nepravdivého lichotenia.
V evanjeliu dnešnej nedele sledujeme, že ani Ježiš sa nedal zviesť zo svojho profesionálneho postoja Učiteľa, ktorý je verný pravde do krajnosti.
„Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“(Mk 8, 27-35)
Podobne ako u ostatných synoptikov, aj v Markovom podaní „vyučovacia hodina“ začína prieskumom vnímania Ježiša verejnosťou. Nerobí ho profesionálna agentúra na prieskum verejnej mienky. Okrem toho, že vtedy takéto neexistovali, Ježiš ju ani nepotreboval. Ako Bohočlovek vedel presne, ako sa veci majú. On sa pýta učeníkov. Možno preto, aby zistil, či vnímajú ľudí, ktorých On oslovuje a možno „učiteľsky“ – preto, aby naviedol atmosféru a vyprovokoval ich k uvažovaniu a napredovaniu v poznaní, v pravde. Veď sa spolu s ním nachádzajú na „ceste poznania“, prežívajú školenie, v ktorom sa im špeciálne venuje. Mimochodom, jednou zo súčastí vyučovacieho procesu je aj zistenie stupňa vedomostí žiakov. Nie kvôli známkam, ale kvôli tomu, aby sme vedeli, na čo môžeme nadviazať a ako pokračovať. Následne sme videli (ešte zreteľnejšie je to v Matúšovom podaní príbehu), ako Ježiš delí žiakov na tých, ktorým sa oplatí hovoriť o Mesiášovi a tých, ktorým ešte netreba hovoriť, že je Mesiáš. Poďme však k tomu, ako podľa Petrovho rozprávania (ktorého kázanie Marek zachytáva) vyzerala verejná mienka o Ježišovi z Nazaretu.
Odpoveď, aj keď nie v plnej miere, potvrdila to, o čo sa Ježiš dovtedy usiloval. Všetky tri alternatívy znamenali, že Ježiš je považovaný za náboženskú autoritu, stavajúcu najmä na tradícii prorokov. Teda chápajúcu svoju vieru ako etický monoteizmus.
Výborný rozbeh pre ďalšie vyučovanie, v ktorom pokračuje tzv. heuristickou metódou. Kladie otázku dotýkajúcu sa myslenia svojich žiakov a chce, aby to, čo prežívajú vnútri aj navonok, slovne potvrdili. Odpoveď „hovorcu“ tímu ukázala, že ho považujú za najvyššiu ľudskú náboženskú autoritu. Za muža, ktorému proroci, svojou neustálou snahou o obnovu národa, len pripravovali cestu a svojimi predpoveďami slúžili.
V tejto časti vyučovacieho procesu Učiteľ začína postupovať didakticky. Vysvetľuje, čo je poslanie Mesiáša. Že vyvrcholením jeho misie je vykupiteľské dielo. Oni však nechápu. Ba dokonca sa ho hovorca pokúša usmerniť, presvedčiť, že pohľad žiakov je lepší než Jeho.
Sledovali sme, čo si za to vyslúžil. Nie „päťku“, ale pokarhanie, že nepatrí do školy. Veď sa učia o Bohu, o jeho vzťahu k ľuďom, o jeho plánoch, a on nemá zmysel pre božie veci. Teda pre nič z toho, čo sa učia.
Ak sme pred tromi týždňami sledovali Ježiša v Kafarnaumskej synagóge, ako vyučuje pravdu o Eucharistii napriek odchodu množstva žiakov, dnes sledujeme, že ide ešte ďalej. Učí napriek odporu najbližších. Lebo taká je proste pravda. A On sa na to narodil a na to prišiel na svet, aby vydal svedectvo pravde (Porov. Jn 18,37). Až po preliatie krvi.
Vydáva ho však už v Kafarnaume, kde stráca popularitu u mnohých učeníkov, i tu pri Cézarey Filipovej, kde ruší svojho prvého učeníka a kde následne vysvetľuje paradox života, ktorý získavame vtedy, keď ho strácame, obetujeme. Táto posledná výzva dnešného textu je zároveň pozvaním, aby jeho žiaci (podľa Marka blízki i vzdialenejší) nielen prijali náuku o ceste Mesiáša, lež i sami sa na nej zúčastnili. Ako na svojej.
Tomu hovorím profesionálny postoj Učiteľa pravdy o Bohu. Nielenže nezľavil, lež ide ďalej: „Nie je to len o mne, ale aj o Vás. Aj keď to nechápete, aj keď sa Vám to nepáči, aj keď nesúhlasíte, pravda je takáto.“
Neviem, aké boli reakcie publika. Marek ich nezaznamenáva. Vieme však, aké boli životné reakcie žiakov, najmä účastníkov tohto špeciálneho školenia. Všetci okrem Jána položili za Ježiša životy. A predtým všetci ohlasovali jeho evanjelium, jeho pravdu o živote. Všetci sa stali z nechápavých žiakov super učiteľmi. I vďaka Ježišovmu príkladu. Príkladu najlepšieho odborníka na božie veci na tejto zemi.
Som rád, že tiež môžem chodiť do jeho školy.
Vladimír Slovák, rímskokatolícky kňaz