Z úryvku Matúšovho evanjelia na 27 nedeľu cez rok vyplýva nesmierna starosť Boha – hospodára o vinicu, ktorá mu patrí a o to, aby z nej vzišla úroda hrozna pre to najlepšie víno. Svedčí o tom aj stať z 5 hlavy proroka Izaiáša a žalm 80, ktoré sú tiež súčasťou liturgie na túto nedeľu. Jeho námaha a starostlivosť však nestačí. Výsledok je závislý aj na postojoch ľudí, ktorým svoju vinicu zveril.
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo. Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.
Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ´K môjmu synovi budú mať úctu.´
Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ´To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše. Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.
Keď potom príde pán vinice, čo urobí vinohradníkom?“ Odpovedali mu: ´Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.´
Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ´Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.´?
Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“
Mt 21,33-43
Pre spoločenstvá prvých kresťanov, ktorých už židovská komunita spomedzi seba vylúčila, boli tieto slová jasným potvrdením Božieho zámeru s nimi. Ich úlohou je prinášať spravodlivú úrodu z vinice vyvoleného národa, ktorého štafetu prebrali. Židovskí predstavitelia neprijali varovanie prorokov a smrťou na kríži vyvliekli dediča Ježiša Krista z jeho vinice. Ježiš týmto podobenstvom nie len nechal židovských predstaviteľov vyrieknuť súd nad nimi samými, ale predovšetkým predpovedal nových nájomníkov Otcovej vinice. A čo Ježiš od tých druhých nájomníkov čaká? To, čo Otec čakal od prvých: že budú mať úctu k Božiemu Synovi.
Uctievanie Boha je integrujúcou súčasťou zdravého človeka. Spravodlivá úcta voči Ježišovi povoláva k spravodlivosti voči svetu, voči všetkému, čo mi bolo zverené, voči mne prenajatej vinici. Plodom neúcty je nespravodlivosť prameniaca z povýšenia svojho zisku nad Božiu požiadavku a tým aj nad všetko ostatné. Ak je nám ľahostajný garant spravodlivosti, je nám ľahostajná spravodlivosť sama. Plodom neúcty k Bohu býva neúcta k človeku a chamtivosť, ktorá popiera spravodlivý nárok Boha a môjho blížneho voči mne. Pritom si nemusím hneď uvedomiť, že som vstúpil do sveta logiky, v ktorej platí: ´zabime ho a jeho dedičstvo bude naše´.
Preto sa vrátim k diskusii o zdaňovaní vína, ktorú som spomenul na začiatku. Zarmútil ma za zdanenie uvádzaný argument, podľa ktorého všetkým výrobcom ide len o zisk a preto by mali byť všetci zdanení rovnako. Ani slovo o vynaloženej námahe a radosti zo skutočnej kvality výrobku, o ktorú sa skutočný vinár snaží v prvom rade a po ktorej príde osobná spokojnosť a má prísť aj spravodlivé ocenenie.
Všetkým prajem prijatie výzvy Cirkvi, ktorú nám na tento čas zberu úrody už desaťročia od pokoncilovej liturgickej reformy adresuje. Cirkev v mene Božom lobuje za to, aby sme o vinici zeme, ktorú tu len spravujeme, zmýšľali ako o mieste, kde s jeho požehnaním pestujeme hrozno pre najlepšie víno na potešenie pre nás a na prejav úcty voči nemu. Odovzdať mu s úctou jeho diel úrody nás formuje k spravodlivosti i medzi nami a prekonáva falošnú logiku nikým nekontrolovaného zisku. Bez tohto predpokladu nám bude neužitočný aj rozumný zákon o zdaňovaní alkoholických nápojov.